Komisia upozorňuje na vysoké sieťové poplatky

Európska komisia Slovensku vyčíta vysoké regulované poplatky, ktoré negatívne ovplyvňujú koncové ceny energií. Odporúča zvýšiť transparentnosť pri stanovovaní cien.

Európska komisia v hodnotiacej správe Slovenska v rámci Európskeho semestra poukázala na vysoké poplatky stanovené Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktoré znižujú konkurencieschopnosť slovenských firiem.

Údaje Eurostatu potvrdzujú, že sieťové poplatky pre priemysel a domácnosti stanovené slovenským ÚRSOm patria medzi najvyššie v EÚ. Poplatky pre priemyselných odberateľov boli v roku 2013 druhé najvyššie v únii. Slovensko navyše patrí medzi tri členské štáty EÚ, ktorých poplatky pre priemysel sú vyššie ako samotné náklady na dodávku energie.

Kľúčovým je vplyv regulovaných zložiek na konečnú cenu elektrickej energie. Na Slovensku sú to najmä  dotácie pre obnoviteľné zdroje energie (OZE), dotácie na produkciu domáceho hnedého uhlia, či vysoké prenosové a distribučné tarify.

Komisia upozornila aj na pretrvávajúce nedostatky v celkovej transparentnosti regulačného rámca. Slovensko nezverejňuje ekonomické analýzy regulačných rozhodnutí najmä kvôli citovanej ochrane obchodného tajomstva.

Po odporúčaniach Komisie a sťažnostiach viacerých subjektov ovplyvnených regulačnými rozhodnutiami Slovensko prijalo opatrenia na zvýšenie transparentnosti v Národnom programe reforiem pre rok 2014. Slovenská vláda sa zaviazala zriadiť dátové centrum, zverejňovať ekonomické analýzy ovplyvňujúce regulačné rozhodnutia a prehodnotiť potrebu ďalšej regulácie. Implementácia opatrení je však nedostatočná a to najmä kvôli absencii jasného časového rámca.

Európska exekutíva navyše konštatovala, že Slovensko nedosiahlo žiaden pokrok v analýze faktorov prispievajúcich k vysokým cenám elektrickej energie, ktorú Komisia odporučila v júli 2014.

Hovorca ÚRSO Miroslav Lupták pre portál energia.dennikn.sk vyjadril pohoršenie nad pripomienkami Komisie. „Úrad prehlasuje, že zastúpenie Komisie na Slovensku postupovalo neuveriteľne ignorantsky a neprofesionálne. Absolútne, bez jedinej opravy nerešpektovalo a v správe nezohľadnilo objektívne podklady a argumenty nielen od úradu, ale aj priamo od regulovaných subjektov, ktoré jej úrad niekoľko krát písomne a na osobných stretnutiach odovzdal,“ myslí si Lupták.

Energetická bezpečnosť

Slovenská republika dováža energetické suroviny v hodnote 5,8 percenta svojho hrubého domáceho produktu. Hoci dodávky ruského plynu boli od októbra 2014 znížené o takmer polovicu, Komisia privítala snahy Slovenska diverzifikovať a zabezpečiť alternatívne zdroje.

Slovensko podľa Komisie podniklo „všetky potrebné kroky na rozvoj prepojení so susednými krajinami, vrátane Ukrajiny.“ Reverzný tok  na Ukrajinu je plne funkčný od septembra 2014 a kapacita prepojenia bola viackrát navýšená.

Za určitú výzvu Komisia považuje ďalší rozvoj  severojužného prepojenia.  Plynovodné prepojenie s Maďarskom malo byť spustené do prevádzky už začiatkom roka 2015, budovanie elektrickej infraštruktúry je naplánované v rámci Projektov spoločného záujmu. Komisia ocenila aj pripravovaný plynovodný projekt  s Poľskom, ktorý by mal byť vybudovaný do roku 2018.

Dosahovanie cieľov 2020

Napriek neustálemu nárastu energetickej účinnosti Komisia konštatovala veľký potenciál úspor. Energetická účinnosť sa zvyšuje takmer vo všetkých sektoroch slovenského hospodárstva orkem priemyslu, ktorý sa vyznačuje vysokou energetickou náročnosťou. Napriek tomu by sa Slovensku malo podariť dosiahnuť stanovené energeticko–klimatické ciele 2020.

Slovensko môže mať problém dosiahnuť právne záväzné zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie na 14 percent vrátane 10 percent v sektore dopravy. Dôvodom je problematický regulačný rámec pre OZE a udržateľné investície v tomto sektore. Komisia konštatovala pretrvávajúce administratívne bariéry a nedostatočné investície do elektrickej infraštruktúry. EÚ sa nepozdáva ani decentralizovaná výroba energie z OZE, ktorá bráni efektívnej produkcii a distribúcii.

Do roku 2020 môže Slovensko v rámci „hospodárskeho dobiehania západnej Európy“ zvýšiť emisie skleníkových plynov o 13 percent v porovnaní s úrovňou v roku 2005. Na základe posledných meraní však dôjde k úbytku emisií o takmer 25 percent.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA