Komisia ustúpi od tlaku na liberalizáciu energetiky

Návrh na liberalizáciu energetiky, ktorý predloží Komisia 19. septembra, dá členským krajinám možnosť vybrať si medzi úplným otvorením sektora konkurencii, alebo reguláciou sektora. Komisia sa tak snaží vetu Nemecka a Francúzska, ktoré nesúhlasia s úplnou liberalizáciou.

elektrické vedenie 3
EÚ sa snaží o zjednocovanie trhov s elektrickou energiou. Zdroj: www.creativecommons.org

Pozadie

Liberalizácia energetického trhu je jednou z najdlhších a najkontroverznejších ság histórie legislatívy EÚ. Na vytvorenie jednotného európskeho energetického trhu tlačí Komisia už od začiatku 90. rokov 20. storočia. Argumentuje, že to zvýši konkurencieschopnosť a blahobyt Únie, stimuluje pracovné miesta a zníži ceny energie.

Dnes, keď sa medzi priority politickej agendy EÚ zaradili klimatické zmeny, komisári (najmä Andris Piebalgs, zodpovedný za energetiku, a Neelie Kroes, zodpovedná za konkurenciu na vnútornom trhu) považujú ďalšiu liberalizáciu za predpoklad garantovania energetickej bezpečnosti EÚ, podpory využívania obnoviteľných zdrojov, i zabezpečenia správneho fungovania Systému EÚ pre obchodovanie s emisiami.

Niektoré členské krajiny, najmä NemeckoFrancúzsko, však spochybňujú argumenty Komisie, že ďalšia liberalizácia musí zahŕňať aj rozbitie veľkých národných a regionálnych energetických monopolov. Podľa nich to totiž podkope energetickú bezpečnosť a zvýši ceny spotrebiteľom.

Otázky

  • Možnosti

Podľa zdroja z prostredia Komisie, ktorý EurActiv informoval pod podmienkou anonymity, exekutíva uvažuje o dvoch možných riešeniach.

Prvým je prinútenie „integrovaných“ energetických spoločností, ktoré vlastnia produkciu energie i distribučnú infraštruktúru, aby úplne predali transmisné siete – tzv. unbundling.

Nemecké a francúzske energetické giganty, podporované svojimi vládami, sú však tvrdo proti. Okrem toho, nemecký Základný zákon (ústava) zakazuje verejným inštitúciám nútiť podniky, aby predávali akúkoľvek časť zo svojich aktív.

Komisia preto môže navrhnúť kompromis – dovoliť spoločnostiam, aby si ponechali vlastníctvo, pokiaľ budú podiely v produkčných spoločnostiach „oddelené“ od podielov v transmisných sieťach.

Komisia verí, že majitelia podielov v transmisnej spoločnosti budú tlačiť na vyššie investície do rozvodných sietí, aby na trh prilákali viac hráčov. Tým sa má vytvoriť konkurencia, ktorú podľa Komisie brzdí existencia integrovaných energetických firiem s malým záujmom o zvýšenie počtu konkurentov v sieťach.

Druhou možnosťou je dovoliť firmám, aby si podržali vlastníctvo ako vo výrobe, tak v transmisii energie, no riadenie sietí – vrátane rozhodovania o investíciách a iných komerčných rozhodnutí – by bolo prenesené na Nezávislého systémového operátora (ISO – Independent System Operator).

Takýto ISO by musel byť, podľa dokumentov, ktoré prenikli z Komisie, posilnený zvýšenými právomocami dohľadu pre národné regulačné autority, aby sa tak garantovala transparentnosť cien, prístup k sieťam a investície. Na národných regulátorov by zas dohliadala, a / alebo by im asistovala nová európska agentúra, s arbitrážnymi právomocami, najmä v prípadoch cezhraničných sporov.

  • Oddelenie vlastníctva: slepá ulička?

Na júnovom stretnutí sa väčšina ministrov energetiky postavila proti úplnému oddeleniu vlastníctva (unbundlingu). Komisár Piebalgs musel konštatovať, že „väčšina nie je v tomto momente na mojej strane“.

Neochotu členských krajín odrážajú aj Závery Európskej rady z marca 2007, ktoré žiadajú „plné a rýchle implementovanie znenia a ducha existujúcej legislatívy na vnútornom trhu, týkajúcej sa otvorenia trhov s elektrickou energiou a zemným plynom“. Inými slovami, členské krajiny žiadajú plnú implementáciu existujúcich smerníc pred tým, ako sa prijme nová legislatíva.

Napriek tomu však marcové závery žiadajú „efektívne oddelenie aktivít dodávky a produkcie od systémových operátorov (unbundling)“, ako aj zvýšené právomoci pre regulátorov. To sa však týka „právneho unbundlingu“, ktorý predpokladá už druhý balík liberalizácie energetiky. Nijako sa nespomína explicitná podpora plného oddelenia vlastníctva.

  • Plus ça change?

Nedostatočná podpora členských krajín pre plný unbundling (oddelenie vlastníctva) môže Komisiu posunúť k tomu, aby zvážila takzvanú možnosť ISO+ (neúplné oddelenie vlastníctva, ale zvýšenie regulačných právomocí).

No zdroj z prostredia Komisie, ktorý si praje ostať anonymný, priznal, že niektorí kľúčoví predstavitelia sektora nie sú nadšení ani možnosťou zvýšeného regulačného tlaku. Slovami jedného korporátneho predstaviteľa je to ako vyberať si medzi tým, či si nasypete do kávy soľ, alebo čierne korenie.

K možnosti IOS+ má výhrady aj sama Komisia. V dokumente „Energetická politika pre Európu“, zverejnenom v januári 2007, Komisia poznamenáva, že pri neexistencii plného unbundlingu „nedostatok tlaku na adekvátne investície do sietí bez oddelenia vlastníctva nemôžu v žiadnom prípade plne nahradiť regulátori“.

Vzhľadom na očividný nedostatok entuziazmu pre ktorúkoľvek z možností diskutovaných Komisiou, sa exekutíva môže rozhodnúť pre udržanie súčasného stavu, s tlakom na lepšiu implementáciou existujúcich smerníc a posilnenie právomocí národných energetických regulátorov.

Poslednú možnosť očividne uprednostňuje komisár pre podnikanie a viceprezident Komisie Günter Verheugen, ako aj nemecká kancelárka Angela Merkel a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy.

  • Investície a cenové signály

„Ak bude vytvorený správny politický a legislatívny rámec, môže Vnútorný energetický trh stimulovať spravodlivé a konkurenčné ceny a šetrenie energiou, ako aj vyššie investície“, tvrdí Komisia v dokumente Energetická politika pre Európu.

Francúzsko, ktoré je schopné poskytovať lacnú energiu vďaka masívnym, štátom podporeným investíciám do jadrovej energie pred niekoľkými desaťročiami, ktoré sú dnes plne amortizované, však považuje za najlepší spôsob zaistenia nízkych cien a energetickej bezpečnosti reguláciu cien so štátom podporenými garanciami.

No podľa nemenovaného predstaviteľa EÚ, súčasné pravidlá štátnej pomoci v EÚ znamenajú, že masívne investície do konvenčných energetických zdrojov, ako vo Francúzsku v čase prezidenta Pompidou, nie sú viac alternatívou. Francúzsky model nízkych, regulovaných cien, sa tak vyčerpá v momente, keď bude potrebovať reinvestovať do energetickej infraštruktúry.

REKLAMA

REKLAMA