Analytik: Koncové ceny elektriny by čoskoro mali klesať

Analytik Milan Hudák odmieta katastrofické predpovede o raste ceny elektrickej energie pre koncových zákazníkov. Naopak tvrdí, že v najbližšom čase by mali klesať.

Na Slovensku sa spotrebitelia podľa analytika pražskej spoločnosti Virtuse Energy Milana Hudáka v poslednom období často stretávajú s katastrofickými predpoveďami rastu ceny elektrickej energie.

„Stále viac a viac sa hovorí o tom, že cena elektriny musí zásadne rásť. Mierny rast cien je síce prirodzený jav, ale na trhoch s energetickými komoditami vidíme v poslednom období pravý opak. Navyše, ak zohľadníme niekoľko ekonomických a trhových indikátorov, môžeme tvrdiť, že v najbližšom čase by ceny elektriny pre koncových zákazníkov mali klesať,“ uviedol pre TASR.

„Ak sa pozrieme na súčasné makroekonomické ukazovatele, tak eurozóna sa prepadáva do recesie. Posledné zverejnené údaje za EÚ, ako aj za Nemecko, poukazujú na pokles HDP. So spomaľovaním rastu európskych ekonomík klesá aj priemyselná produkcia a s ňou aj dopyt po elektrickej energii. S klesajúcim dopytom klesá aj cena silovej elektrickej energie, čoho sme boli svedkom napríklad v rokoch 2008 až 2009,“ vysvetlil.

Efektívnejšie využívanie energie spolu s nástupom úspornejších technológií budú podľa Hudáka vyvažovať nárast spotreby zo strany priemyselných prevádzok a domácností. Už dnes vidieť, že európsky priemysel je v porovnaní s rokom 2001 energeticky menej intenzívny.

Dopyt verzus ponuka

Na jednej strane sa podľa analytika znižuje dopyt po elektrine, na druhej strane sa zvyšuje jej ponuka. „Viaceré krajiny ohlásili v posledných rokoch výstavbu nových elektrární a ako "huby po daždi" rastú solárne a veterné elektrárne. Tiež je nutné sa zamyslieť nad tým, čo môže z výlučne ekonomického pohľadu spôsobiť odstavenie nemeckých jadrových elektrární. U ekonomických aktérov na trhu s elektrickou energiu sa totiž formujú trhové očakávania poháňané správami z médií a lobistických organizácií o tom, že Nemecko bude musieť dovážať stále viacej a viacej elektrickej energie,“ spresnil.

Producenti v Nemecku a okolitých krajinách vidia príležitosť investovať do budovania nových elektrokapacít, čím sa zvyšuje ponuka. Avšak v konečnom dôsledku energeticky efektívnejšia nemecká ekonomika si napokon vystačí so svojimi súčasnými zdrojmi. Tým by mohol vzniknúť prebytok kapacít v EÚ, a to by následne mohlo zahýbať s cenami.

Jadro za jadro?

Obrovské projekty výstavby elektrární, predovšetkým jadrových, sa v rôznych fázach realizujú na východ od nemeckých hraníc. Perspektíva ich zapojenia do siete je krátkodobá ale aj dlhodobá, pričom sa investori i vlády odvolávajú nielen na vyššiu bezpečnosť diverzifikovaných zdrojov dodávok pre odberateľov, ale tiež na znižovanie emisnej stopy sektora energetiky a príspevok k nízkouhlíkovému hospodárstvu.

Úrad pre reguláciu sieťových napríklad v správe o svojej činnosti, ktorú koncom júna vzal parlament na vedomie, uviedol, že po uvedení 3. a 4. bloku atómovej elektrárne v Mochovciach do prevádzky počas roku 2014 bude SR v oblasti výroby elektriny mierne prebytkové. Takisto sa na Slovensku stále plánuje výstavba nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach, ktorá sa odôvodňuje tým, že dokončenie Mochoviec nebude stačiť na dosiahnutie vyrovnanej energetickej bilancie Slovenska. Oba projekty sú dôležitou súčasťou programového vyhlásenia súčasnej vlády.

V susednej ČR došlo k zvýšeniu výkonu atómovej elektrárne Dukovany a začalo sa posudzovanie ponúk v rámci najväčšieho tendra v histórii republiky výstavby dvoch blokov Temelínu.

Nukleárna energia by mala byť od roku 2025 tiež súčasťou poľského výrobného mixu, ktorý sa v súčasnosti takmer úplne spolieha na výrobu z uhlia.

Lacnejšie komodity i emisné povolenky

Milan Hudák pripomenul, že v poslednom období je volatilita na komoditných trhoch veľmi vysoká. Súvisí to jednak s veľkým objemom peňazí pumpovaných centrálnymi bankami do ekonomík, ale aj vývojom európskej dlhovej krízy. Na druhej strane, ceny komodít sú už zakomponované do ceny silovej elektrickej energie, a preto ich nedávny pokles by sa mal prirodzene odraziť aj na koncovej cene elektrickej energie.

„Tiež treba pripomenúť, že klesajúca cena uhlia a emisných povoleniek, ktoré sú v porovnaní s minulým rokom o 60 % lacnejšie, zvyšuje marže elektrárenských spoločností,“ zdôraznil s tým, že posledný vývoj na trhoch s energetickými komoditami zjavne naznačuje klesajúci trend.

Nedávny vývoj na trhu s elektrickou energiou preto podľa neho nahráva do karát spotrebiteľov.

„Tým, že aj cena elektrickej energie v SR je ovplyvňovaná cenami na Európskej energetickej burze v Lipsku, mali by sme to pocítiť aj v našich peňaženkách. Cieľom liberalizácie elektrickej energie v EÚ bolo, aby spotrebitelia nielen platili viac, keď ceny komodít rastú, ale aby platili menej, keď ich ceny klesajú. Je však otázne, či výrobcovia sú ochotní preniesť túto cenu aj na spotrebiteľa,“ dodal Hudák.

(EurActiv/TASR)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA