Ktoré projekty sú v spoločnom záujme?

Európska komisia sa chystá vytriediť projekty energetickej infraštruktúry podľa toho, aké majú potenciálne prínosy pre spoločný záujem. V zozname takmer 420 projektov v sektore elektriny a plynu sa nachádza aj pár projektov zo Slovenska.

Minulý týždeň spustila Európska komisia (EK) odbornú konzultáciu k zoznamu projektov energetickej infraštruktúry, ktoré chce posúdiť z hľadiska ich potenciálu spoločného záujmu. Projekty rozdelila na elektrárenské a plynárenské, pričom v prvej kategórii sa nachádza 279 projektov, v druhej 137 položiek.

Konzultácia prebieha do 20. septembra 2012. Online dotazník môže vyplniť široká škála verejných inštitúcií, súkromných organizácií, združení firiem, malých podnikateľov i občanov, odbory, mimovládne skupiny a ďalšie zainteresované strany.

Brusel upozornil, že zverejnené zoznamy sú „čisto indikatívne“ a zatiaľ sa nehodnotil žiaden zo zapísaných projektov. Navyše je možné do zoznamu ďalšie projekty navrhnúť alebo naopak ich stiahnuť.

Výhody pre PCI

V októbri 2011 EK predložila dva legislatívne návrhy – o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru [COM/2011/658] a o zriadení nástroja „Spájame Európu“, ktorý sa okrem sektora energetiky týka aj dopravy a telekomunikácií [COM/2011/665] .

V nich sa identifikovalo 12 prioritných koridorov a tematických oblastí, a tiež sa definovali postupy a kritéria pre získanie štatútu projektu spoločného záujmu (PCI), ktorý by znamenal ich zvýhodnenie v sústave energetickej politiky.

Jednak by sa v ich prípade uplatnil osobitný rýchlejší a transparentnejší postup poskytovania povolení s tým, že celý proces nebude trvať dlhšie ako 3 roky. Navyše sú tieto projekty oprávnené na financovanie zo zdrojov EÚ, či už vo forme grantov, projektových bondov alebo záruk.

Nejde pri tom o žiaden malý balík financií. Energetické firmy sa v období 2014 – 2020 pobijú o 9,1 miliardy eur vyčlenených z rozpočtu EÚ.

Únia bude spolufinancovať 50 % nákladov na štúdie a práce a vo výnimočných prípadoch až 80 % nákladov. Investori PCI však  nezískajú podporu zo zdrojov EÚ automaticky, ale budú musieť preukázať, že projekty nie sú z obchodného hľadiska rentabilné. Európska komisia verí, že financovanie cez nástroj Spájame Európu by sa mohlo spustiť už v roku 2014.

Konečné rozhodnutie o zozname projektov spoločného záujmu z celej Únie prijme Komisia, a to po prvýkrát do konca júla 2013. Následne sa bude zoznam každé dva roky aktualizovať.

Slovensko medzi prioritami

V rámci nastolených prioritných koridorov sa Slovensko spolu s inými krajinami nachádza v štyroch:

  • Severojužné elektrické prepojovacie vedenia v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe („NSI elektrická energia východ“) s cieľom budovať prepojenia a vnútroštátne vedenia v smere sever – juh a východ – západ, aby sa dokončil vnútorný trh a začlenila výroba energie z obnoviteľných zdrojov energie;
  • Severojužné prepojenia plynovodov v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe („NSI plyn východ“), ktorého úlohou je vytvoriť regionálne plynárenské spojenia medzi oblasťou Baltského mora, Adriatickým, Egejským a Čiernym morom;
  • Južný koridor zemného plynu („SGC“) za účelom prepravy plynu z Kaspickej panvy, Strednej Ázie, Stredného Východu a východného Stredomoria do Únie;
  • Spojenia pre dodávky ropy v strednej a východnej Európe („OSC“), ktoré majú zabezpečiť interoperabilitu siete regionálnych ropovodov, zvýšiť bezpečnosť dodávok a znížiť riziká pre životné prostredie.

Všetkých členských krajín sa okrem toho dotýkajú tri prioritné tematické oblasti, ktorými sú zavádzanie inteligentných sietí, výstavba elektrických diaľnic a cezhranične siete na prepravu CO2 vzhľadom na zavádzanie technológie zachytávania a ukladania CO2.

Potenciálne projekty

zozname elektroenergetiky sa nachádza šesť projektov týkajúcich sa Slovenska. Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) figuruje ako predkladateľ projektu výstavby vysokonapäťového nadzemného prenosového vedenia 2×400 kV na trase Veľký Ďur – Gabčíkovo s dĺžkou asi 93 kilometrov, ktorý súvisí s dostavbou a pripojením nových zdrojov z jadrovej elektrárne Mochovce a modernizácia rozvodne Voľa na východe Slovenska.  

SEPS spolu s maďarským operátorom MAVIR navrhli aj projekt nového prepojenia 2×400 kV vedenia medzi transformovňami Gabčíkovo a Gönyű a prepojenie dvoch existujúcich staníc v Rimavskej Sobote a Sajóivánke. MAVIR okrem toho predložil aj projekt nového vedenia vysokého napätia medzi rozvodňou Veľké Kapušany a zatiaľ bližšie nešpecifikovaným miestom pripojenia v oblasti Kisvárda.

V diskutovanom zozname je tiež regionálny projekt vyrovnania a uskladnenia elektriny v strednej Európe spoločnosti NAFTA, ktorý by znamenal inštaláciu kompresorov a parnej turbín v podzemnom zásobníku zemného plynu Láb.

Modernizácie zásobníku Láb sa týka aj 6 projektov v zozname plynárenského odvetvia, ktoré predložili spoločnosti NAFTA a POZAGAS.

Okrem toho prevádzkovateľ prepravnej siete plynu Eustream spolu s maďarským partnerom MGT navrhli projekt nového obojsmerného prepojenia plynovodu s kapacitou 5 miliárd kubických metrov a dĺžkou 115 km medzi obcami Veľký Krtíš a Vecsés pri Budapešti. Koncom mája podpísali obe firmy Dohodu o spoločnom postupe. Slovensko by vďaka prepojeniu získalo prístup k plánovaným projektom Južného koridoru či k LNG terminálu v Chorvátsku. Do prevádzky by ho chceli uviesť už v roku 2015.

V zozname je tiež uvedené plynovodné prepojenie na trase s Poľskom naplánované firmami GAZ-SYSTEM a Eustream. Začiatok komerčnej prevádzky prepojenia sa predpokladá v roku 2017.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA