Kvôli rope netreba panikáriť

Na konferencii, ktorá sa konala v Bruseli 21. júna, prezentoval hlavný ekonóm British Petrol (BP) Peter Davies, výročný štatistický prehľad BP, týkajúcich sa svetových trhov s energiou v roku 2006. Diskutoval o hlavných energetických trendoch, no poskytol aj záruky, že súčasné obavy z nedostatočných zásob ropy sú scestné.

Pozadie:

Každoročne od roku 1951 zverejňuje BP svoj štatistický prehľad svetovej energie, čo je považované za jednu z najdôležitejších správ o stave globálnych energetických trhov.

Hlavným trendom, zvýrazneným v tohtoročnej správe, je pokles celkového rastu dopytu v roku 2006, a to napriek rekordnému rastu HDP počas tohto istého roka. Tento trend sa vysvetľuje vysokými cenami ropy a konkrétne miernou zimou v mnohých vyspelých krajinách.

Otázky:

Teória “dosiahnutia ropného stropu”, navrhovaná niektorými geologickými expertmi, tvrdí, že svet už dosiahol takmer maximálnu možnú úroveň produkcie ropy (pozri linky EurActivu).

Ale Davies vyvrátil túto teóriu, o ktorej povedal, že je „totálne nerozumné“ myslieť si, že počas nasledujúcich rokov nebudú nájdené žiadne nové zásoby ropy a dodal, že známe zásoby na ťažko dostupných miestach sa stanú dostupnými prostredníctvom technologických inovácií. Budúca hlbokomorská ťažba ropy na miestach ako Mexický záliv môže byť podľa neho súčasťou budúcej stratégie BP (k tomu pozri EurActiv, 6. september 2006).

Aj pri absencii nových nálezov čísla BP naznačujú, že pri zachovaní ťažby na súčasnej úrovni sú tu „konvenčne dokázané zásoby ropy“ na približne 40 rokov.

Klesne napriek tomu dopyt po rope?

Davies sa tiež zmienil o menej bežnom tvrdení, podľa ktorého obavy ako energetická bezpečnosť, nie nedostatok zdrojov, budú najväčším „ťahúňom“, ktorý zníži globálny dopyt po rope.

Na podporu tohto tvrdenia sa vyslovil profesor z Harvardu Joseph S. Nye, ktorý naznačil, že hoci je nepravdepodobné, aby v blízkej budúcnosti dopyt po rope v USA významne klesol, v dlhodobejšej perspektíve by mohla uspieť nová „geo-zelená“ koalícia medzi liberálnymi environmentalistami a zahraničnopolitickými „jastrabmi“, ktorí majú obavy zo závislosti na „zahraničnej rope“ a táto koalícia by mohla pretlačiť politiku s cieľom znížiť spotrebu ropy v USA.

Opatrnosť pri obnoviteľných zdrojoch energie (OZE)

Pri otázke, prečo nefigurujú OZE výraznejšie v tohtoročnom prehľade BP, Davies odpovedal, že údaje, týkajúce sa energetických výstupov OZE ako veternej či solárnej energie neboli „dostatočne významné“ na to, aby sa mohli objaviť v texte správy BP.

Hoci Davies jednoznačne nevylúčil úlohu OZE v budúcom energetickom výhľade pre svet, tiež zdôraznil, že BP neinvestuje do technológií len preto, že sú samé osebe obnoviteľné. Spoločnosť sa skôr pokúša investovať do technológií, ktoré sú náladovo efektívne a ktoré súčasne znížia emisie, pričom sa konkrétne zmienil o kombinácii „čistého“ uhlia a technológiách zachytávania a uskladňovania uhlíka.

Druhá generácia biopalív

V súčasnosti predstavujú biopalivá okolo 0,5 milióna barelu z dennej globálnej produkcie 85 miliónov barelov ropy.

Napriek tomuto nízkemu číslu Davies povedal: „Myslíme si, že konkrétne biopalivá sú niečím, kde je obrovský potenciál, ak dokážame urobiť tento technologický skok (k biopalivám druhej generácie).“

Určenie správnej ceny uhlíka

Pri odpovedi na otázky publika, vyjadrujúce znepokojenie zo zmeny podnebia položil Davies veľký dôraz na dôležitosť riadne fungujúcich systémov obchodovania s uhlíkom a „vlastníckymi právami“ pre podnebie.

BP už zvažuje tretie obdobie, teda po roku 2012, týkajúce sa schémy EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS EU) a tvrdí, že súčasná cena 25 euro za jednu tonu oxidu uhličitého (súčasná predbežná cena na obdobie rokov 2008-2012) síce môže poskytnúť istý stimul, no cena okolo 40-50 euro za tonu by bola omnoho lepšia z ekonomickej perspektívy na vec.

Globálne stropy na emisie oxidu uhličitého „nie sú dostatočne pevné na to, aby skutočne poskytovali zásadný stimul,“ povedal Davies, poukazujúc na to, že pri existencii súčasných schém obchodovania svet ostáva naďalej „na trajektórii rastúcich emisií oxidu uhličitého“.

REKLAMA

REKLAMA