Len zázrak zachránil Balkán pred blackoutom

Elektrická rozvodná sieť v juhovýchodnej Európe sa počas januárovej plynovej krízy len tesne vyhla úplnému kolapsu. Zlyhanie v ktorejkoľvek krajine by viedlo k výpadku v celom regióne.

Juhovýchodná Európa sa v januári 2009 len tesne vyhla výpadku elektriny. Bol by omnoho vážnejší, než výpadok v novembri 2006, ktorý zanechal v Nemecku niekoľko hodín milióny ľudí bez prúdu. EurActiv o tom informovali viacerí experti.

Odstavenie dodávok plynu prudko zvýšilo dopyt po elektrickej energii – ľudia ju začali používať na vykurovanie i varenie. Podľa experta Európskej komisie však systémy našťastie nápor vydržali. Riziko bolo podľa neho najhoršie počas dvoch veľmi chladných dní na začiatku krízy predtým, ako mohli byť miestne vykurovacie systémy v najhoršie zasiahnutých regiónoch prepnuté z plynu na naftu.

Schopnosť systémov ustáť tlak prekvapila aj expertov„Bolo veľmi príjemným prekvapením, že vo všetkých krajinách regiónu dokázali elektrické systémy zvládnuť fungovanie na hranici svojich kapacít a elektrická sieť ostala stabilná. Možnosť kaskádovej krízy, ktorú by spustil aj malý incident, bola skutočným rizikom s dramatickými následkami“, vrátane „výpadku v celom regióne“, tvrdí expert.

Hrozbou blackoutu, ktorý zasiahne aj okolité krajiny, argumentoval aj slovenský premiér, keď sa snažil presvedčiť o potrebe príprav na opätovné spustenie Jaslovských Bohuníc.

Sieťam „pomohla“ hospodárska kríza

Gabriela Cretu z Energy Community Treaty (Zmluva energetického spoločenstva) – právneho rámca, ktorý rozširuje európsky trh s energiou na Západný Balkán – vysvetľuje ktoré faktory pomohli zvládnuť situáciu.

„Zložitej situácii sietí v tom období de facto pomohlo hospodárske spomalenie, spôsobené globálnou krízou. Spotreba preto nebola taká vysoká, aby ohrozila stabilitu prepojených systémov v Európe. Okrem toho, plynová kríza prebehla v čase zimných prázdnin, kedy je v hospodárstve a výrobe menšia aktivita.“

Ďalšou šťastnou náhodou bolo, že v čase krízy bola „dobrá hydrológia.

Podľa Cretu by bolo riziko regionálneho výpadku elektriny vyššie v prípade problémov vo veľkých systémoch, ako je Rumunsko, Bulharsko, či Srbsko.

Podľa expertky poskytuje UCTE (Únia pre koordináciu transmisie elektrickej energie) do istej miery nárazníkovú zónu, nie však liek.

„Operačné štandardy UCTE na jednej strane vyžadujú, aby systém pokrýval predpovedateľný dopyt, na druhej strane poskytujú interoperabilitu systémov v prípade zlyhania. V závislosti od zasiahnutého systému mu bude pomáhať celý systém, ale len do istej miery.“

Alfred Schuch z viedenského sekretariátu Zmluvy energetického spoločenstva pre EurActiv povedal, že jednou z výhod toho, že sú krajiny Západného Balkánu súčasťou organizácie je, že sú ako rovní partneri pozývaní na zasadnutia Plynovej koordinačnej skupiny, ktorá sa počas krízy stretla dva krát v Bruseli. Upozornil aj na nedávno vytvorenú regionálnej Skupiny pre koordináciu bezpečnosti dodávok, ktorá sa zaoberá elektrickou energiou a plynom.

Ako reagovali krajiny

Experti tvrdia, že škodu spôsobenú plynovou krízou asi nebude možné odmerať. Najhoršie zasiahnuté bolo Bulharsko. Má len jeden zásobník plynu, ktorý umožňoval pokrývať len tretinu normálnej spotreby. Továrne museli zastať a vykurovanie bytov sa spustilo až po tom, ako sa prepli na ropu.

Podľa experta z Komisie je však odstávka tovární v čase ekonomickej krízy „niekedy výhodná“.

V Macedónsku používajú plyn len v niektorých odvetviach a tiem museli zastať. Rumunsko nebolo výrazne ovplyvnené, dokázalo získať dostatočné dodávky z alternatívnych zdrojov.

Srbsko je od dodávok ruského plynu úplne závislé. Zásobník v Banatskom Dvore je tesne pred dokončením, v čase krízy tak nebol plne funkčný. Priemysel používa 60% plynu, zvyšok vykuruje najmä domácnosti. Počas krízy dostávalo Srbsko plyn od Maďarska a bolo tak schopné pokryť polovicu normálnej spotreby.

Bosna a Hercegovina používa plyn najmä na vykurovanie a Sarajevo zažilo niekoľko dní výpadkov. Časť systémov sa podarilo prepnúť na ropu, krajina získala nejaké dodávky zo Srbska. Vzhľadom na nie tak dávne vojenské konflikty to viacerí pozorovatelia považovali za dôležité politické gesto.

Chorvátsko je samo producentom plynu, aj tak však muselo obmedziť spotrebu a využívať zásobníky. Záhreb spolupracuje na ťažobných projektoch s Rímom a vlády sa dohodli na dočasnom znížení dodávok z ťažobných plošín do Talianska, a zvýšení do Chorvátska.

„Následky neboli tak dramatické, ako mohli byť. A keďže ceny ropy klesli, prepnutie systémov na ropu nebolo tak drahé“, tvrdí expert.

Ďalší energetickí experti potvrdili, že krajiny v regióne nezvažujú právne kroky voči Gazpromu, „pretože je dôležitejší, než možnosť“ úspechu v spore. Bosna a Hercegovina má napríklad voči ruskej firme obrovský dlh, takže „jej ruky sú zviazané“.

„Gazprom je v regióne veľmi dôležitým investorom, nie len pokiaľ ide o plyn“, dodal nemenovaný expert Komisie.

REKLAMA

REKLAMA