Maltské predsedníctvo je pod paľbou. Pre energetickú efektívnosť

Členské štáty ohrozujú investície a pracovné miesta v energetike, tvrdí Koalícia pre energetické úspory.

Nie je zvykom, že predsedníctvo v Rade EÚ oficiálne reaguje na vyhlásenia lobistických združení. V tomto prípade padli na adresu Malty príliš tvrdé slová od príliš veľa organizácií.

Koalícii pre energetické úspory sa nepozdáva, že členské štáty chcú v smernici o energetickej efektívnosti znížiť každoročný cieľ. „Návrh predsedníctva môže v budúcnosti zničiť viac ako 100-tisíc pracovných miest,“ vyhlásil jej generálny tajomník Stefan Scheuer.

Malta, ktorá v tomto polroku predsedá Rade EÚ, musela reagovať. „Vzhľadom na ekonomickú realitu a nákladovú efektívnosť sa ukázalo ako zložité ušetriť 1,5 percenta energie ročne,“ bránila sa Valletta s tým, že sa stále „snaží nájsť vhodný kompromis.“

Kontroverzný maltský návrh

Nová smernica o energetickej efektívnosti je súčasťou veľkého legislatívneho balíčka „Čistá energia pre všetkých Európanov“, ktorý Európska komisia navrhla vlani v novembri.

Aby smernica vstúpila do platnosti, musia ju schváliť Európsky parlament a Rada EÚ, v ktorej sú zastúpené členské štáty.

Rokovať o nej mali na neformálnom zasadnutí ministrov energetiky vo štvrtok 18. mája vo Vallette. Tam už členské štáty pracovali s maltským návrhom.

Práve ten je terčom kritiky Koalície pre energetické úspory, ktorá spája podnikateľské združenia, spotrebiteľské organizácie, mestá či známe environmentálne mimovládky ako E3G, European Environmental Bureau a WWF.

Zníženie ročného cieľa

Maltské predsedníctvo „trvá na návrhu, ktorý oslabuje cieľ pre energetické úspory … napriek odporu časti členských štátov,“ píše sa vo vyhlásení koalície 33 aktérov.

Koalícia upozorňuje, že Malta navrhla znížiť ročný cieľ pre energetickú efektívnosť z 1,5 na 1,4 percenta. To znamená, že štáty by po novom museli každoročne znížiť spotrebu energie o 1,4 percenta namiesto 1,5.

Koalícia tvrdí, že štáty sa vyhýbajú aj súčasnému cieľu, a to treba napraviť. Väčšina štátov podľa nej využíva „diery v zákone“, vďaka ktorým ušetria ročne len 0,75 percenta energie. To však Malta nerieši.

„Text, ktorý navrhuje predsedníctvo, by zabezpečil skutočné energetické úspory len vo výške 0,7 percenta ročne,“ varuje koalícia.

Menej investícií a pracovných miest

Smernica v takejto podobe by podľa koalície spomalila investície do zatepľovania budov, dopravy, výroby aj spotreby energie.

„Význam tohto rozhodnutia ilustruje fakt, že keby bol Maltou navrhovaný text schválený, bolo by obnovených až o 10 miliónov budov menej,“ vysvetlil generálny tajomník Scheuer..

Znížil by sa tým aj počet existujúcich či plánovaných pracovných miest.

Koalícia dúfa, že jej názor si v legislatívnom procese osvojí Európsky parlament. Ten sa novou smernicou ešte len bude zaoberať.

Právne záväzný cieľ pre celú Úniu

Fanúšikovia energetickej efektívnosti však idú ešte ďalej. Pre rok 2030 navrhujú pre celú Úniu právne záväzný cieľ vo výške 40 percent.

Závery, ktoré schválila Európska rada v roku 2014, hovoria o minimálnom zvýšení energetickej efektívnosti o 27 percent medzi rokmi 1990 a 2030. Európska komisia v novembri 2016 navrhla cieľ 30 percent.

Maltské predsedníctvo naďalej bráni 27-percentný právne nezáväzný cieľ. „Asi polovica delegácií podčiarkla, že cieľ by mal zostať indikatívny,“ reagovala na návrhy koalície Valletta. „Predsedníctvo je čestným sprostredkovateľom na ceste ku konečnému kompromisu.“

Rokovania sa ešte neskončili. Energetická efektívnosť bude predmetom júnového rokovania ministrov energetiky a možno aj šéfov vlád a štátov.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA