Medzeru vo financovaní energetickej infraštruktúry asi vykryje EIB

Európska investičná banka by mohla vyplniť medzeru pri financovaní modernizácie energetickej infraštruktúry. Dôraz sa má klásť na obnoviteľné zdroje, nezabúda ani na inteligentné siete.

Projekty spoločného záujmu (PCIs), ktorých zoznam bol schválený minulý mesiac, budú mať ľahšiu cestu pri získavaní povolení, preferenčný prístup k pôžičkám a kapitálovým garanciám a môžu tiež získať finančnú pomoc v rámci Nástroja na prepojenie Európy.

Európska komisia očakávala, že projekty prilákajú súkromné investície vo výške 200 miliárd eur, dôjde k integrácii energetických sietí a zvýši sa bezpečnosť dodávok. Pôvodne tiež počítala s rozpočtom na energetické projekty vo výške 9,1 miliárd eur, v priebehu rokovaní sa okresal na 5,85 miliárd eur. To vyvoláva pochybnosti o uskutočniteľnosti plánov.

Na otázku EurActivu do akej miery by mohla výpadok financií vykryť Európska investičná banka (EIB) jej hovorca uviedol, že nakoľko ide o „prioritnú“ oblasť, príspevok by mohol byť značný.

„Počas posledných piatich rokov EIB poskytla 60 miliárd eur v pôžičkách na projekty energetickej infraštruktúry,“ uviedol Richard Willis. „Počas nasledujúcich 7 rokov by som očakával niečo podobné, alebo viac, vzhľadom na zvýšenú úverovú kapacitu banky a to, že štvrtina z toho by mala smerovať na podporu energetickej infraštruktúry.“

Dodal, že pôžičky banky by sa mali od roku 2017 zvýšiť tak, aby dokázali pomôcť pri dvojnásobnom objeme investícií z iných zdrojov cez mechanizmy ako sú projektové bondy.

„Dalo by sa očakávať, že 90 % pôžičiek banky v energetike v nasledujúcich rokoch sa sústredí na odporu obnoviteľných zdrojov a súvisiacu infraštruktúru,“ uviedol Willis s tým že veľká väčšina z toho sa bude realizovať v Európe.

Prioritné fosílne zdroje

Environmentálne organizácie i niektorí predstavitelia sektora obnoviteľných zdrojov kritizovali to, že väčšina PCIs sa týka fosílnych palív, predovšetkým plynovodov, skladovacích kapacít a tiež prepravy ropy. Viac ako 100 projektov z takmer 250 PCIs sú výlučne projekty plynárenskej a ropovodnej infraštruktúry.

„Tieto plány sa prezentujú ako nástroje, mimo iného, na uľahčenie prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, a predsa niektoré projekty by mohli v skutočnosti kompromitovať snahy Európy obmedziť dopady klimatickej zmeny,“ poznamenala Martina Mlinaric z Európskej environmentálnej rady (EEB).

Podľa správy, ktorú pre Európsku komisiu vypracovala konzultačná spoločnosť Booz & Company, je scenár zvolený pre vývoj dopytu plynu v období do roku 2030 „agresívny vzhľadom na nedávny vývoj na európskom trhu“.

EÚ očakáva, že dopyt plynu vzrastie takmer dvakrát rýchlejšie než predpokladá Medzinárodná energetická agentúra (IEA) a tieto očakávania ovplyvňujú aj proces výberu projektov spoločného záujmu.

V štúdii sa však uvádza, že „scenár vysokého dopytu nadhodnocuje potrebu pre infraštruktúru a nízky scenár túto potrebu podhodnocuje. Plynárenstvo v Európe v posledných rokoch stráca v boji s dovozom lacného uhlia z USA, kde ho vytlačil domáci bridlicový plyn, a tiež kvôli indexovaniu cien plynu podľa cien ropy.

Inteligentné siete

V európskom zozname PCIs sú len dva projekty rozvoja inteligentných sietí. Napriek tomu podľa hovorcu EIB budú tieto iniciatívy pri pôžičkách banky naďalej kľúčové.

„Nemôžem komentovať financovanie Komisie,“ uviedol Willis, „ale my jasne uznávame príspevok prvku inteligentných sietí.“ Odkázal na viacero nedávnych veľkých pôžičiek, ktoré EIB poskytla energetickým spoločnostiam v Európe na ich rozvoj.

„V našich diskusiách s energetickými spoločnosťami naprieč Európou sa na inteligentné siete jednoznačne kladie dôraz,“ dodal.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA