Mentalita dodávateľov energií je hrozná, tvrdí architekt energetickej politiky EÚ

Bývalý euroúradník odporúča inšpirovať sa Uberom, maďarská úradníčka upozorňuje na národné kompetencie.

Jedným z hlavných cieľov energetickej únie je prepojenie národných trhov s elektrinou. Umožní to umožní efektívnejšie využitie existujúcich elektrární a budúcich obnoviteľných zdrojov energie.

Legislatívny balíček, ktorý predstavil vlani v novembri podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič, však musí prekonať ešte mnoho prekážok, kým vstúpi do platnosti.

Jedným z hlavných kritikov je Maďarsko. Príležitosť pre diskusiu bola 30. mája na konferencii Integrácia elektrického trhu 2.0 v strednej a juhovýchodnej Európe.

S Komisiou treba trpezlivo

Európska únia začala ako Európske spoločenstvo uhlia a ocele v roku 1952. Trvalo však vyše 50 rokov, kým sa európsky trh s energiami stal aspoň sčasti realitou.

„Bol to paradox,“ skonštatoval Jean-Arnold Vinois. Bývalý vysokopostavený úradník Európskej komisie a odborník na energetiku poukázal na fakt, že tretí energetický balíček vstúpil do platnosti až v roku 2009.

„Jednotný trh mal byť dokončený v roku 1992, ale nepokrýval energetiku,“ povedal Vinois na konferencii v Budapešti. Integrácia a liberalizácia trhov začala až v roku 1996 s prvým energetickým balíčkom.

„S Európskou komisiou musíte mať trpezlivosť, trvá to,“ podotkol Vinois, ktorý pracoval v Komisii vyše 20 rokov a teraz pôsobí ako poradca think-tanku Notre Europe – Institut Jacques Delors.

Európa viac prepojená ako Amerika

Vinois si však myslí, že „úroveň prepojenia energetických trhov je v Európe oveľa vyššia ako v Spojených štátoch.

Dopomohol k tomu aj „revolučný“ klimaticko-energetický rámec 2020. Vinois upozornil, že prvé dva z jeho troch cieľov – 20-percentné zníženie emisií, 20-percentné zvýšenie energetickej efektívnosti a 20 percent obnoviteľných energií v energetickom mixe – sa už podarilo naplniť.

„Mnohí neverili, že budeme úspešní,“ povedal Vinois.

Paralelne sa zavádzal tretí energetický balíček. „Angela Merkelová bojovala za štátne monopoly,“ pripomenul Vinois.

Úspešný príbeh z Pobaltia

Teraz má Únia podľa Vinoisa nástroje pre ďalšiu integráciu trhov: ENTSO-E, ktoré je oprávneným zástupcom prevádzkovateľov elektrizačných sústav na európskej úrovni, a ACER, Agentúru pre spoluprácu energetických regulátorov.

Ako úspešný príklad spolupráce spomenul Vinois baltský trh s energiami. Jeho prepájanie bolo komplikované pre odlišnú históriu krajín v regióne.

Napokon sa však dohodli, hoci bývalý komisár pre energetiku Andris Piebalgs bol spočiatku skeptický, spomínal Vinois.

Dnešný európsky trh s energiami podľa neho čelí nevyriešeným problémom z minulosti a novým technologickým výzvam.

Ako dotovať špinavé aktíva

Za najväčšiu ťarchu z minulých čias označil Vinois vysoké maloobchodné ceny na jednej strane a dotácie do pre vybrané zdroje energií na druhej strane.

Pripomenul, že zabezpečenie vybuchnutej atómky vo Fukušime bude stáť japonských daňových poplatníkov 100 miliárd eur.

Európski dodávatelia elektriny majú podľa Vinoisa „špinavé aktíva“ v podobe uhoľných elektrární. Pre tie vraj teraz zháňajú dotácie vo forme kapacitných mechanizmov.

„Mentálne nastavenie dodávateľov energií je hrozné. Ale to sa musí zmeniť, pretože inak budú trpieť ešte viac,“ zhodnotil Vinois.

AirBnB a Uber ako príklad

Elektroenergetika zároveň čelí „technologickej revolúcii“ – decentralizácii a digitalizácii, vymenúva Vinois.

Pre to, aby ich zvládla, musí Únia podľa Vinoisa uplatniť holistický prístup a rozbiť múry medzi sektormi. „Lobby využívajú tieto múry,“ myslí si bývalý európsky úradník.

Aké budú elektrické siete budúcnosti? Energetici sa pripravujú na svoj Uber

Únia by si podľa neho mala zobrať príklad zo sprostredkovateľov služieb v ubytovaní či doprave ako AirBnB a Uber. „Zhromažďujú dáta z rôznych miest a vytvárajú pridanú hodnotu,“ povedal Vinois.

Cezhraničná spolupráca sa podľa neho musí uplatniť aj pri financovaní kapacitných mechanizmov pre zabezpečovanie rovnováhy v elektrickom systéme, ale aj pri dotačných schémach pre obnoviteľné energie.

Maďarsko je skeptické k liberalizácii

Šefčovičov energetický balíček navrhuje rozhodovanie o dostupných kapacitách na regionálnej a celoeurópskej úrovni. Dnes o nich rozhodujú štáty a miestni prevádzkovatelia elektrizačných sústav.

Zástupkyňa štátneho tajomníka na maďarskom ministerstve pre národný rozvoj chce, aby to tak zostalo. „Zaistenie bezpečnosti dodávok je v zodpovednosti členských štátov,“ povedala Andrea Beatrix Kádárová na konferencii.

Kádárová kritizovala aj snahu ďalej liberalizovať maloobchodný trh s elektrinou.

„Nemyslím si, že návrh Európskej komisie povedie k poklesu cien. Keď sa pozrieme na skúsenosti iných krajín, musíme vidieť, že po zrušení regulovaných cien nenasledoval pokles, ale nárast cien,“ povedala v rozhovore pre portál EurActiv.sk.

Bezpečnosť dodávok je prioritná

Kádárová pripomenula, že Maďarsko navyšuje podiel obnoviteľných zdrojov energie a plní tak jeden z cieľov energetickej únie. Bezpečnosť dodávok je však podľa nej nadradená zapájaniu variabilných zdrojov závislých od poveternostných podmienok.

Povedala tiež, že Budapešť podporuje integráciu trhov, ale skôr na veľkoobchodnej úrovni. Maďarský trh je už dnes prepojený so slovenským, českým a rumunským.

„Dochádza k postupnému vyrovnávaniu cien,“ uviedla Kádárová.

Koncept energetickej únie má podporu Maďarska a zimný legislatívny balíček ide dobrým smerom, skonštatovala Kádárová. „Ale mal by byť uplatnený opatrený prístup s plným rešpektom k právomociam členských štátov a ich špecifikám,“ dodala.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA