MHSR: Príprava novej energetickej politiky finišuje

Vláda by mala budúci mesiac rokovať o strategickom dokumente Energetickej politiky SR, ktorý bude formovať podobu tohto odvetvia až do roku 2050. Verejnosť môže ešte pár dní predkladať svoje stanoviská.

Na konferencii Energofórum 2013 hlavný štátny radca na Ministerstve hospodárstva SR Štefan Miklós informoval o pripravovanom návrhu Energetickej politiky SR do roku 2035, s výhľadom do roku 2050, ktorý je v súčasnosti v záverečnej fáze pripomienkovania.

„Ak všetko dobre pôjde, koncom novembra by mal byť predložený na rokovanie vlády SR," uviedol.  

Návrh sa už posudzoval z hľadiska vplyvov na životné prostredie, tzv. EIA. V súčasnosti môže svoje stanoviská k správe o hodnotení tohto strategického dokumentu ako aj k samotnému návrhu energetickej politiky predkladať verejnosť. Verejné prerokovanie sa uskutoční budúci piatok 25.10. na ministerstve hospodárstva.

Strategickým cieľom návrhu je dosiahnuť konkurencieschopnú nízkouhlíkovú energetiku, v súlade s plánmi EÚ o dekarbonizácii sektora, zaisťujúcu bezpečnú spoľahlivosť a efektívnu dodávku všetkých druhov energii za prijateľnú cenu. Hlavnými východiskami pri vypracovaní návrhu boli najmä vysoká závislosť od dovozu primárnych energetických surovín a klesajúci trend spotreby energie.

K prioritám energetickej bezpečnosti v pripravovanom dokumente patrí napríklad znižovanie závislosti Slovenska na dovoze fosílnych palív, dobudovanie dvoch nových blokoch atómovej elektrárne Mochovce a tiež príprava a realizácia Nového jadrového zdroja Jaslovské Bohunice, ktorý by sa mal postaviť po roku 2025.

Dodal, že zvyšovanie podielu jadra je tiež medzi prioritami udržateľného rozvoja, spolu s rozvojom obnoviteľných zdrojov.

Nižšia spotreba plynu, vyššia pri elektrine

Podiel bezuhlíkovej výroby elektriny na Slovensku už dnes tvorí 74 %, zvyšných 26 % pochádza z tepelných elektrární. Miklós doplnil, že dokument predpokladá zachovanie výroby elektriny z domáceho uhlia.

Poukázal na klesajúci trend spotreby zemného plynu na Slovensku – z úrovne 7,6 miliardy m3 v roku 2001 na 5,1 miliardy m3 v minulom roku. Spotreba plynu by mala v najbližších rokoch naďalej klesať. Jedným z dôvodov je napríklad aj zatepľovanie budov.

Hoci spotreba elektriny od roku 2010 na Slovensku stagnuje, referenčný scenár počíta s každoročným rastom spotreby na úrovni 1,2 %. Do roku 2030 by mala spotreba narásť o 31 %. Podiel obnoviteľných zdrojov energií by mal pri tom stúpnuť až na 20 %.

Obmedzovanie výkupných cien pre OZE

Návrh energetickej politiky počíta napríklad s výstavbou vodnej elektrárne Sereď, ktorá by mohla ročne vyrobiť 180 GWh elektrickej energie a projektom prečerpávacej vodnej elektrárne Ipeľ s inštalovaným výkonom 600 MW. Vzhľadom na súčasnú nízku trhovú cenu elektriny, ide skôr o dlhodobejšie plány, v krátkodobom horizonte je reálnejšia výstavba malých vodných elektrární.

Podľa návrhu politiky by sa elektrina vyrobená z OZE už po roku 2020 nemala podporovať vyššími výkupnými cenami. Ministerstvo mieni uprednostňovať tie druhy OZE, ktoré nevykazujú fluktuáciu výroby a ktorých výkupné ceny budú najbližšie cenám na trhu.

Štefan Miklós poukázal na konferencii aj na zaradenie viacerých slovenských infraštruktúrnych projektov v oblasti elektriny, plynu  ropy na európsky zoznam projektov spoločného záujmu, ktorý Európska komisia predstavila tento týždeň.

(EurActiv/TASR)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA