Na summite sa pozornosť opäť upriami na Ukrajinu

Členské štáty stále nie sú jednotné v termíne prijatia nových klimatických cieľov. Agende tohto týždňového summitu bude pravdepodobne namiesto klímy a energetiky dominovať Ukrajina.

Téma summitu, ktorý sa koná 20. – 21. marca, sa dohodla už takmer pred rokom. Zamýšľaný dôraz na ciele v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 však zatieňujú udalosti na Ukrajine.

Lídri by mali rozhodnúť o tom, ako bude EÚ reagovať na najnovší vývoj udalostí na Ukrajine. V hre sú ďalšie sankcie voči Rusku. Očakáva sa tiež podpísanie politickej časti asociačnej dohody medzi Úniou a Ukrajinou, hoci európske inštitúcie túto záležitosť ešte oficiálne nepotvrdili.

Francúzsky diplomat priznal, že energetika a klimatická zmena „nie sú prioritné otázky pre finálnu Radu Barrosa a Van Rompuya“.

Zdá sa, že Británia, Francúzsko a severské krajiny sú jediné, ktoré sa tieto otázky snažia v agende pretlačiť. Členské štáty zo strednej a východnej Európy označili návrh Komisie z januára tohto roku za príliš ambiciózny. Vývoj na Ukrajine im nahráva v tom, aby pozornosť lídrov obrátili inam.

K prijatiu návrhov Komisie pre politický rámec do roku 2030 a „využitiu príležitosti marcovej Európskej rady“ naopak vyzvalo združenie Eurelectric.

Je však pravdepodobné, že lídri EÚ nepodporia žiadne konkrétne ciele pre rok 2030 a stanovia len rozvrh pre dohodu do konca tohto roka, rovnako ako zoznam otázok, ktoré treba ešte pred jej uzavretím vyriešiť.

Rusi avizovali odvetu

Ruské ministerstvo zahraničných vecí ostro kritizovalo Európsku úniu za uvalenie sankcií na 21 ruských a krymských predstaviteľov zapojených do snáh o pripojenie Krymu k Rusku. (EurActiv, 18.3.2014)

„Pokusy hovoriť s Ruskom jazykom sily a vyhrážať sa ruským občanom sankciami nevedú nikam,“ uviedol podľa agentúry Reuters ministerstvo. „Prijatie reštriktívnych opatrení nie je našou voľbou. Je však jasné, že uvalenie sankcií voči nám sa nezaobíde bez primeranej reakcie z ruskej strany.“

Ruský prezident Vladimir Putin krátko predtým v prejave v parlamente varoval, že Moskva bude pokusy Západu vystrašiť Rusko sankciami za prevzatie územia ukrajinského Krymu považovať za akt agresie, ktorý Západu oplatí. Rusko sa podľa neho nikdy nebude usilovať začať konfrontáciu so Západom, bude však obhajovať svoje záujmy, ako aj záujmy „miliónov Rusov a rusky hovoriacich občanov žijúcich na Ukrajine“.

Nerozhodnosť pri klíme

Návrh záverov rokovania lídrov členských krajín Únie, ktorý získal bruselský EurActiv podčiarkuje rozdielne názory pokiaľ ide o termíny, kedy by sa mala EÚ dohodnúť na svojej pozícii ohľadom znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2030.

Spoločný postoj, ktorý by EÚ mala prezentovať na klimatickom summite OSN v Paríži v decembri 2015, by sa mal podľa jednej pasáže pripraviť „do prvého štvrťroku 2015“. Ďalšia pasáž hovorí o tom, že rozhodnutie o klimaticko-energetickom balíku do roku 2030 by malo byť pred koncom tohto roka.

Samotná stať záverov summitu ku klíme sa má začínať tým, že akákoľvek politika EÚ v oblasti energetiky a klímy musí „zaistiť dostupné ceny energií, konkurencieschopnosť priemyslu, bezpečnosť dodávok a dosiahnutie našich klimatických a environmentálnych cieľov,“ čo naznačuje ako hlboko klesla téma globálneho otepľovania v politickej agende EÚ.

Paríž pritom očakával, že rozvíjajúce sa ekonomiky a USA presvedčí v globálnych rokovaniach k vyšším klimatických záväzkom práve prijatím silnej pozície EÚ.

Ani ďalšie pasáže týkajúce sa energetiky podľa návrhu záverov summitu neukazujú väčšie ambície. Opakujú záväzok EÚ ešte z roku 2002, aby členské štáty dosiahli prepojenia najmenej na úrovni 10 % inštalovanej kapacity produkcie elektriny „rýchlym“ spôsob. Tento cieľ sa mal pritom dosiahnuť už v roku 2005.

Väčší záujem by mohli členské krajiny prejaviť v oblasti zníženia závislosti na dovoze energií a rozvoja potenciálu domácich zásob plynu.

„Rastúca neistota na Ukrajine opäť ukazuje silnú koreláciu medzi bezpečnosťou dodávok a rastúcimi cenami energií v Európe,“ uviedla asociácia oceliarskeho priemyslu Eurofer. „Energetická efektívnosť a obnoviteľné zdroje sú časťou energetického mixu v Európe a časťou riešenia, ale nestačia. Oceliarsky priemysel vyzýva k otvorenosti mysle pokiaľ ide o alternatívne, domáce európske zdroje, ako je bridlicový plyn.“

Pozície

Združenie Eurelectric ešte koncom februára  apelovalo na predstaviteľov členských štátov, aby dosiahli dohodu o cieli pre znižovanie emisií skleníkových plynov do roku 2030 najmenej o 40 %.

Tiež podporili europeizáciu a priblíženie obnoviteľných zdrojov trhu tým, že hlavným motorom rastu OZE sa stane signál pre znižovanie emisií. „Dohoda o dvoch EÚ – nie národných – cieľoch umožní rozvoj klimaticky priaznivého energetického mixu prostredníctvom trhovo kompatibilného EÚ ETS namiesto pokračovania v nákladných národných schémach podpory,“ uviedla asociácia reprezentujúca európske odvetvie elektriny.

Šéfovia oceliarskych podnikov v Európe vrátane prezidenta U. S. Steel Košice, adresovali lídrom krajín EÚ otvorený list, v ktorom zdôraznili, že klimatické ciele, priemyselný rast a pracovné miesta sú kompatibilné. „Všetci zdieľame ambíciu nájsť efektívnu odpoveď na klimatickú zmenu,“ uviedli s tým, že lídri by mali „navrátiť rovnováhu medzi priemyselnými, energetickými a klimatickými politikami tak, aby sa zachovala konkurencieschopnosť odvetví, ktoré sú jadrom európskej ekonomiky“.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA