Nabucco stráca plyn

Gazprom a Štátna ropná spoločnosť Azerbajdžanu podpísali memorandum o porozumení pre dlhodobé dodávky plynu do Ruska, za trhové ceny. Nabucco sa ešte ani nezačal stavať, a dostal ďalší úder.

Plynovy horák
www.exponent.com

Azerbajdžan má byť prvým dôležitým dodávateľom plynu pre Nabucco. V neskorších fázach sa môže napojiť aj na blízkovýchodnú surovinu. Plynovod má začať fungovať v roku 2014, stále však nie je jasné, či bude naozaj postavený. Súkromný sektor váha s financovaním, konflikt medzi ruskom a gruzínskom ukázal bezpečnostné riziká.

Oficiálne Komisia odmieta priznať problémy. Faktom však je, že ruský Gazprom úspešne podpisuje dlhodobé kontrakty s potenciálnymi dodávateľmi európskeho projektu v Kaspickom regióne. Konkurenčný plynovod Južná vetva výrazne pokročil s prípravami na stavbu. O potrebe Nabucca nie sú presvedčené ani viaceré členské krajiny – Nemecko, Francúzsko či Taliansko.

Ruský mat na Kaukaze…

Podľa tlačového vyhlásenia Gazpromu sa ruská a azerbajdžanská firma zaviazali k „masívnej dlhodobej spolupráci“ – 27. marca sa strany dohodli na podmienkach dodávok azerbajdžanského plynu do Ruska. Podľa memoranda sa prvé dodávky očakávajú v januári 2010.

Pavel K. Baev, výskumný pracovník Medzinárodného mierového inštitútu v Oslo si myslí, že dohoda môže urobiť Nabucco irelevantným – Azerbajdžan mal byť v prvej fáze jeho principiálnym dodávateľom.

Za dohodu sa totiž podľa Baeva môže skrývať projekt plynovodu. Ten by privádzal azerbajdžanský plyn spolu s ruským do Juhovýchodnej Európy, cez plánovanú Južnú vetvu a po dne Čierneho mora z Novorosijska do Varny.

Agata Loskot-Strachota, energetická analytička varšavského Centra pre východné štúdie, pre EurActiv potvrdila, že predaj azerbajdžanského plynu cez Rusko zmenší objemy dostupné pre iné projekty, ako je Nabucco.

Memorandum z 27. marca je vraj len štádiom v procese, ktorý začal pred niekoľkými mesiacmi. Hoci Baku spočiatku váhalo, situácia sa teraz zmenila.

„Azerbajdžanská situácia sa v posledných deviatich mesiacoch značne zmenila. Rusko-gruzínska vojna posilnila pozíciu Moskvy na južnom Kaukaze a ukázala relatívnu slabosť Západu. Nastal ja výrazný vývoj v politike Turecka, strategického spojenca Azerbajdžanu. Viditeľné zintezívnenie vzťahov medzi Moskvou a Ankarou, návrh na zlepšenie ich spolupráce na Kaukaze, zmeny v turecko-arménskych vzťahoch a reči o možnosti vyriešenia konfliktu v Náhornom Karabachu, viedli k zmene geopolitickej situácie na Južnom Kaukaze, oslabili vzťahy medzi Azerbajdžanom a Tureckom a postavili prozápadný Azerbajdžan do zložitej situácie“, tvrdí Loskot-Strachota.

„Azerbajdžan núti EÚ i Rusko aby predložili konkrétnejšie a komerčne zaujímavejšie ponuky. To znamená, že sa európskym spotrebiteľom a spoločnostiam, ktoré chcú transportovať azerbajdžanský plyn nezávisle od Ruska, míňa čas.“

…a neúspech v Turkménsku

Návšteva turkménskeho prezidenta Gurbanguly Berdymukhammedova v Moskve, 25. marca, však skončila bez konkrétnych záverov. Ruský prezident Dmitrij Medvedevdúfal v podpis medzivládnej dohody o vybudovaní východo-západného plynovodu z Turkménska. Nebol však zatiaľ úspešný.

Plynovodom by sa spojili ložiská na severovýchode krajiny s infraštruktúrou pri Kaspickom mori.

Pozície

Alexander Jackson z Caucasian Review of International Affairs je v prípade Nabucca pesimistom. „Azerbajdžan je stále viac frustrovaný váhaním Európy a stále viac hľadá bilaterálne dohody – s Gréckom a Talianskom, ale aj, znepokojujúco pre EÚ, s Ruskom a Iránom. Vo februári ponúkol Teherán investíciu 1,7 miliardy dolárov do rozvoja druhej fázy plynového ložiska Shah Deniz, 27 marca začal Azerbajdžan formálne rokovania s Gazpromom o predaji plynu ruskému energetickému gigantu. Pre západ je to znepokojujúci vývoj ktorý naznačuje, že zúfalstvo Azerbajdžanu dosiahlo bod, v ktorom priamo oslovuje iných kupcov.“

REKLAMA

REKLAMA