Najbohatšie krajiny znepokojené cenami ropy, potravín

Ministri financií G8 vyslovili „silné obavy“ z rastúcich cien ropy a poľnohospodárskych plodín.

„Zvýšené ceny komodít, najmä ropy a potravín, znamenajú vážnu výzvu stabilite celosvetového rastu, majú vážne následky pre najzraniteľnejších a môžu zvýšiť globálne inflačné tlaky“, píše sa v spoločnom tlačovom vyhlásení ministrov financií G8, ktorí sa 13. a 14. júna stretli v japonskom Hokkaido.

Medzi príčinami zdražovania ropy sa často spomínajú zvýšený dopyt po energii v rýchlo sa rozvíjajúcich ekonomikách, a zablokovaný, či zložitý prístup k existujúcim zásobám.

Ceny potravín sú s cenami ropy úzko spojené. Podľa FAO (Organizácie OSN pre potraviny a poľnohospodárstvo) existuje „posilnenie spojenia medzi trhmi s poľnohospodárskymi komoditami a inými, ako je trh s fosílnymi palivami, biopalivami a finančnými nástrojmi, ktoré neovplyvňujú len cenu produkcie poľnohospodárskych komodít, ale aj dopyt pop nich“, píše sa v analýze vydanej organizáciou.

Z nárastu cien sú obviňovaní i špekulujúci obchodníci. „Nedávne problémy na finančných trhoch odhalili riziká, ktoré pre finančný systém predstavujú priveľmi rizikové transakcie“, píše sa vo vyhlásení G8.

Niektorí investori z nárastu cien potravín benefitovali, ceny pôdy a niektorých komodít „vystrelili veľmi vysoko“, tvrdí Simon Covat z ženevskej investičnej skupiny Gaia Cap.

No G8 varuje, aby sa špekulácie na trhu nepoužili ako obetný baránok, nárast cien podľa ôsmych najvyspelejších krajín nie je dôvodom na obmedzovanie medzinárodného obchodu. „Potvrdzujeme náš záväzok voči otvorenej investičnej politike a vyhlasujeme, že medzinárodné investície sú základom globálnej prosperity. Sme proti protekcionistickým náladám u nás doma, i v zahraničí.“

Úľava na obzore?

Cez víkend Saudská Arábia vyhlásila, že zvýši produkciu nespracovanej ropy. Cena ropy na svetových trhoch zareagovala, poklesla z asi 140 dolárov na barel k hranici 134 dolárov.

Európske plány

Komisia vydala oznámenie k rastúcim cenám ropy 11. júna. Navrhuje v ňom daňové úľavy pre sociálne najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov a iné zvýhodnenia, ktoré môžu z krátkodobého hľadiska pomôcť prekonať následky zdražovania energií.

Proti rastúcim cenám potravín chce zas Brusel bojovať ďalšou reformou Spoločnej poľnohospodárskej politiky, medzičasom predĺžil suspendovanie dovozných ciel na obilniny do 30. júna 2009, aby sa tak zvýšili medzinárodné obchodné toky a znížili ceny. Komisia vytvorila Skupinu na vysokej úrovni, ktorá má skúmať možnosti posilnenia konkurencieschopnosti agropriemyslu.

O cenách ropy a potravín budú dnes a zajtra diskutovať aj ministri zahraničných vecí na stretnutí Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy.

Aj tento týždeň sú v Bruseli ohlásené protesty vodičov kamiónov a farmárov.

Nové technológie

Dlhodobé riešenie problému z energiou však bude závisieť od zmien v “energetickom mixe” – zložení zdrojov, ktoré využívame. Rastúce ceny fosílnych palív a obavy z ich vyčerpania už postupne menia postoje k jadrovej energii, v Európe sa začína hovoriť o “jadrovej renesancii”. Kvôli obavám z bezpečnostných rizík a problému s rádioaktívnym odpadom je však značná časť verejnosti stále skeptická.

Nádeje sa vkladajú aj do procesu jadrovej fúzie – jej proces je známy už niekoľko desiatok rokov, možnosti priemyselného využitia sa však stále ešte skúmajú. Prof.David Ward z Organizácie pre jadrovú energiu Veľkej Británie, ktorý prednášal o možnostiach jadrovej fúzie v rámci projektu Excelentná univerzita, v rozhovore pre televíziu TA3 povedal, že rozvoj experimentovania s fúznou energiou vyvolala rovnako ropná kríza v 70. rokoch. Existujúce študijné reaktory sú schopné zatiaľ vyrobiť energiu, ktorá by stačila na zásobovanie malého mesta.

Jadrovú fúziu považuje za environmentálne výhodnú. Nevytvára emisie skleníkových plynov, nie sú s ňou spojené bezpečnostné riziká. “Ak by sa jadrová fúzia využívala už dnes, bola by dokonalou odpoveďou na naše energetické problémy”. Zároveň je možné projektovať takú fúznu elektráreň, ktorá nebude vytvárať rádioaktívny odpad a tým ani riziko pre budúce generácie.

Prof. Ward odhaduje, že komerčné, širšie využitie fúznej energie je možné do 30 rokov, závisí to však od množstva investícií do nových technológií.

REKLAMA

REKLAMA