Najlacnejšou cestou pre zníženie emisií v Poľsku je jadro

Podľa modelu optimálneho energetického mixu do roku 2060 sa ako najlacnejší spôsob znižovania emisií v Poľsku javí vybudovanie atómovej elektrárne.

Hoci výroba elektriny z tuhých palív mala v Poľsku až do roku 2010 klesajúci trend, podľa posledných údajov Eurostatu sa v 2011 zvýšila na takmer 139 miliónov ton. Z uhlia, ktorého domáce zásoby sa v Poľsku pohybujú okolo 14 miliárd ton, tak pochádzalo 86,6 % elektriny v krajine.

Poľská vláda v súčasnosti pripravuje podobu budúcej energetickej stratégie, v rámci ktorej si nechala vypracovať model optimálneho mixu do roku 2060. Chcela by zmodernizovať energetický systému a zaistiť zníženie emisií CO2 v súlade s cieľmi Európskej únie.

správe, ktorú minulý týždeň zverejnil Úrad predsedu vlády, sa uvádza, že krajina bude musieť zvýšiť svoje každoročné investície do rozvoja elektrickej infraštruktúry zo súčasných 18 miliárd zlotých (cca €4,3 mld.) na úroveň 26 až 37 miliárd zlotých (cca €6,2 – €8,85 mld.), aby sa povzbudila efektívnosť odvetvia.

Objem investícií bude závisieť od štruktúry energetického mixu a tiež budúcich cien emisií. V rámci rôznych scenárov do roku 2060 došli autori štúdie k záveru, že najefektívnejším smerovaním z pohľadu optimalizácie nákladov bude mix, v ktorom figuruje jadrová energia.

„Najlacnejšou cestou zníženia rastu emisií je výstavba atómových elektrární,“ píše sa v správe. Využívanie atómovej energie by mohlo v rokoch 2014 – 2050 znížiť emisie približne o 45 %, hoci  s prihliadnutím na variáciu technológií a využívanie nových ložísk zemného plynu sa v scenári vysokých emisných nákladov predpokladá pokles o 30 %.

Nerozhodnuté

Poľsko zatiaľ definitívne nerozhodlo o výstavbe atómovej elektrárne na svojom území. Plán vlády z roku 2009 počítal s tým, že výstavba prvej atómovej elektrárne  s výkonom 3 GWe by sa mohla ukončiť do roku 2020. Počiatočné náklady na výstavbu sa odhadli na 50 miliárd zlotých (cca €12 mld.), avšak finančné problémy, hospodárska kríza, lacné emisné povolenky a tiež dôsledky havárie vo Fukušime odsúvajú podľa vyjadrení politikov rozhodnutie až po roku 2015.

V modeli optimálneho mixu sa hovorí o obmedzení maximálneho rozvoja jadrovej technológie na úroveň 10GW inštalovaného výkonu. Autori poukázali aj na nárast dovozu v sektore energetiky v súvislosti s importom uránu, hoci z politicky stabilných krajín.

V prípade, že by nedošlo k výstavbe atómovej elektrárne v Poľsku by podľa autorov mohli túto novú nízkouhlíkovú kapacitu nahradiť nové zdroje na zemný plyn a veterné elektrárne. Ako ďalšia možnosť úspory nákladov sa ponúka lepšie prepojenie elektrizačnej sústavy so susednými krajinami, aby mohla krajina v budúcnosti nakupovať a predávať elektrinu vo veľkom.

Najviac sa diskutuje o 500 MW prepojení s Litvou, ktoré je súčasťou plánu pre integráciu pobaltského energetického trhu (BEMIP).

(EurActiv/Reuters)

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA