Najnižšia tarifa za energiu nemusí nutne znamenať nižšie účty

Firmy v Británii budú musieť ponúkať svojim zákazníkom najnižšiu dostupnú tarifu. Podľa odborníkov to ale automaticky nemusí viesť k nižším účtom. Do hry totiž vstupuje mnoho ďalších politických opatrení.

Šesť najväčších dodávateľov energie vo Veľkej Británii oznámilo pred zimou zvýšenie cien nad úroveň inflácie, čo  vyvolalo u domácností obavy z nárastu účtov. Premiér David Cameron minulý týždeň v parlamente prisľúbil, že vláda bude tento problém na liberalizovanom trhu s energiami riešiť novými zákonmi.

„Môžem oznámiť, že legislatívne prinútime energetické spoločnosti, aby svojim zákazníkom museli poskytnúť najnižšiu tarifu,“ uviedol.

Následne jeho hovorca vysvetlil, že „v praxi trh nefunguje pre všetkých. Len menšina ľudí v skutočnosti mení zmluvy, preto musíme časť tejto zodpovednosti preniesť na energetické spoločnosti…veľa ľudí nemá z trhu úžitok, obzvlášť zraniteľní ľudia, u ktorých je zmena menej pravdepodobná“.

Problematika by sa mala riešiť v rámci nového zákona o energetike, ktorého návrh predložia v priebehu jesene. Dodržanie Cameronovho prísľubu by ale mohli skomplikovať rastúce ceny energetických surovín. Medzinárodná energetická agentúra (IEA) minulý rok varovala, že éra lacnej energie sa skončila.

Viac za menej?

Výšku účtov by tiež mohli ovplyvniť rozličné politické rozhodnutia prijímané na úrovni EÚ. Nedávno prijatá smernica o energetickej efektívnosti napríklad od dodávateľov energií vyžaduje každoročné úspory energie minimálne o 1,5 %. Práve od tohto ustanovenia sa očakáva najviac prínosov pre dosiahnutie cieľa do roku 2020 o zvýšení efektívnosti o 20 %.

Implementácia opatrení energetickej účinnosti, ktoré by v dlhodobom horizonte mali cenu za energie znížiť, si totiž vyžiada určité počiatočné investície. Energetici sa obávajú, že budú pod tlakom vládnych ambícií na jednej strane dosiahnuť úspory a sľubom spotrebiteľom o nízkych cenách na druhej strane.

„Znepokojuje nás to, že energetické spoločnosti budú napokon platiť za všetko,“ uviedol Nicola Rega zo združenia Eurelectric. Dodal, že energetické firmy sú ľahkých terčom pre verejnú  mienku.

Podľa Bogdana Atanasiu z Inštitútu pre hospodárnosť budov v Európe, majú vlády dve možnosti: „Buď použijete peniaze z verejného rozpočtu, do ktorého nie všetci občania skutočne prispievajú, alebo zvýšite účty za energie, čím zaistíte že platí každý.“

Zatiaľ nie je jasné, kto bude takéto „férové“ riešenie financovať. Najpravdepodobnejším scenárom je akási socializácia nákladov medzi spotrebiteľmi, hoci nie každý si môže dovoliť zatepliť svoj domov alebo investovať do účinnejšieho bojleru.

„Nemali by sme zabúdať, že mnohí spotrebitelia – najmä nízkopríjmové rodiny – už znížili svoju spotrebu ako najviac mohli, ale stále ich ťažko postihujú zvýšenia cien,“ poznamenal Johannes Klein z európskeho združenia spotrebiteľov BEUC.

Energetická efektívnosť ako katalyzátor

Pokiaľ ide o implementáciu zmien, ktoré prináša nová smernica, existuje široký konsenzus v tom, že zavádzané politiky musia povzbudiť spotrebiteľov k znižovaniu svojej spotreby. To vyžaduje jasný politický záväzok i spotrebiteľské kampane.

A hoci sú všetky strany zajedno v potrebe zlepšiť vzájomnú komunikáciu, politici nie sú veľmi ochotný riešiť v praxi túto pálčivú otázku.

Podľa Regu má „väčšina politikov tendenciu namiesto motivovania občanov konať, presúvať pozornosť inam, hovoriac: ceny energie pôjdu hore kvôli energetickým firmám…Zabúdajú pritom na dodatočné náklady, ktoré sa v účtoch za energiu hromadia, ako sú dane, schémy stimulov, povinné schémy, sieťové poplatky, ceny palív“.

V súvislosti so zavádzaním systémov inteligentného merania spotreby a modernizácie infraštruktúry, ale zároveň znižovaní verejných výdavkoch na financovanie týchto aktivít, je napríklad pravdepodobné zavedenie nových daní. V konečnom dôsledku to teda zaplatí odberateľ, či už domácnosť alebo firmy.

„Musíme sa na to pozrieť aj z druhej strany: opatrenia energetickej efektívnosti majú tendenciu znižovať ceny energií,“ uviedol Brook Riley z organizácie Priatelia Zeme. „Myslím si, že Cameron hovorí niečo, čo spotrebitelia chcú počuť, ale bude ťažké tieto slová premeniť na skutky.“

„Pre vládu je vždy dobré, keď uzná, že v dohodách s dodávateľmi energií ťahajú spotrebitelia za kratší koniec. Zvyšuje to povedomie o probléme a podnecuje k riešeniam. Lacnejšie tarify sú len jedným z riešení. Inými sú energetická účinnosť a politiky, ktoré povzbudzujú odberateľov k zmene dodávateľa,“ dodal Riley.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA