Národná implementácia úspor energie kríva

Plány členských štátov pre ročné znižovanie spotreby energie u koncových odberateľov o 1,5 % sú podľa analýzy nedôveryhodné. Krajiny riskujú infringementy a pokuty. Slovensko chce kombinovať povinnú schému s politickými opatreniami a maximálne využiť dostupné výnimky.

Článok 7 smernice o energetickej efektívnosti (2012/27/EÚ) stanovuje členským krajinám EÚ povinnosť zriadiť povinnú schému energetickej efektívnosti, príp. alternatívne politické opatrenia, s cieľom dosiahnuť medzi koncovými odberateľmi úspory minimálne vo výške 1,5 % ročného množstva energie predanej týmto spotrebiteľom.

Správy o jeho implementácii, ktoré štáty zaslali Európskej Komisii, sú však zväčša povrchné a nedôveryhodné, upozornila Koalícia pre úspory energie, ktorá združuje zástupcov biznisu, profesionálne i lokálne úrady a tiež občianske organizácie.

Len tri plány (Dánsko, Írsko, Chorvátsko) hodnotia ako zmysluplné pokiaľ ide o to, ako chcú vlády dosiahnuť svoje ciele. Naopak, až pri 12 štátoch vrátane Slovenska, tvrdia, že sú buď nekompetentné, nie je možné ich vyhodnotiť alebo majú veľmi nízku kvalitu. Luxembursko žiadnu informáciu Komisii neposkytlo.

Trinástka krajín tak údajne riskuje konania, ktoré by mohli viesť k vysokým pokutám.

 

Členské štáty ešte môžu svoje predstavy vylepšiť do konca apríla v rámci zapracovania do národných plánov pre energetickú efektívnosť a pri transpozícii smernice, ktorej termín vyprší 5. júna.

Do konca júna má tiež Komisia posúdiť pokrok pri dosiahnutí kumulatívneho európskeho cieľa znížiť spotrebu energie do roku 2020 o 20 %, predložiť ho Európskemu parlamentu a Rade a v prípade potreby predstaviť aj návrhy na ďalšie opatrenia, napr. zavedenie záväzných národných cieľov. 

Slovensko bude kombinovať

Ministerstvo hospodárstva stále pripravuje zákon o energetickej efektívnosti, ktorou sa má predmetná smernica u nás transponovať. Jeho návrh pred mesiacom predstavil Miroslav Mariáš na seminári, ktorý zorganizovala Slovenská inovačná a energetická agentúra. Záujem účastníkov sa sústredil predovšetkým na špecifikáciu spôsobov dosiahnutia úspor.

správe o implementácii článku 7, ktorú ministerstvo koncom minulého roka do Bruselu zaslalo, sa priamo uvádza, že uvedené údaje je potrebné považovať za indikatívne. Cieľom je v rokoch 2014 – 2020 dosiahnuť úspory energie vo výške 36 303 GWh, s dodatočnou úpravou podľa údajov Štatistického úradu o konečnej energetickej spotrebe v roku 2012.

MH SR navrhlo kombinovať možnosti povinnej schémy a politických opatrení. Medzi politickými opatreniami vymenúva viacero nových operačných programov, prostredníctvom ktorých sa budú čerpať eurofondy, program obnovy a zatepľovania Štátneho fondu rozvoja bývania, Program rozvoja vidieka i zavedenie inteligentných meracích systémov. Vďaka politickým opatreniam sa predpokladá dosiahnutie úspor energie vo výške 5 738,9 GWh.

V rámci povinnej schémy ministerstvo počíta s úsporami, ktoré realizujú obchodníci s energiou, a to vo výške 30 573 GWh. Mala by sa však upravovať podľa výkonnosti politických opatrení v sledovanom období.

Minimum úspor, maximum výnimiek

Zlepšenie energetickej efektívnosti v Únii by mohlo povzbudiť rast hospodárstva, pomôcť pri boji s klimatickou zmenou a znížiť závislosť na dovoze energie, ku ktorej vyzvali predstavitelia členských krajín na marcovom summite.

„Lídri EU správne zdôraznili potrebu zmierniť dopyt po energii ako prvý krok k zníženiu energetickej závislosti bloku, čo je presne to, k čomu má prispieť smernica o energetickej efektívnosti. Avšak plány implementácie väčšiny vlád, obzvlášť tých v strednej a východnej Európe, nie sú ambiciózne a nepresvedčili nás o tom, že sa minimálne úspory energie dosiahnu,“ poznamenal Stefan Scheuer, generálny tajomník Koalície pre úspory energie.

Najčastejším problémom plánov je podľa autorov analýzy nesprávna kalkulácia cieľov pre úspory a započítanie neoprávnených opatrení, ako je energetické zdaňovanie a DPH. Problémom je aj rozlíšenie toho, či opatrenia prinesú dodatočné úspory alebo by sa dosiahli aj tak, napr. na základe energetických štandardov budov, a tiež dvojité započítavanie rovnakých úspor vyplývajúcich z rozdielnych opatrení.

Takmer všetky krajiny využívajú maximum výnimiek, ktoré sa dostali do textu smernice a umožnia im, že ročné úspory nebudú na úrovni 1,5 %. Výsledky analýzy správ hovoria o tom, že priemerný cieľ úspor konečnej spotreby energie v EÚ bude len 0,8 %.

Scheuer dodal, že firmy, ktoré pôsobia v sektore energetickej efektívnosti, majú možnosti sťažovať sa na porušenie povinností vyplývajúcich zo smernice zo strany členských štátov či obrátiť sa v tejto veci na národné súdy.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA