Nemeckí energetici lobujú za jadro

Nemecké energetické firmy RWE, E.ON a švédsky Vattenfall sa pokúšajú presvedčiť politikov v Berlíne, že vzdať sa jadrových elektrární nie je dobrý nápad.

Firmy navrhujú schému, v rámci ktorej by boli zisky z predaja elektriny z jadra určené na výskum „čistej energie“, alebo použité na zmiernenie dopadov zdražovania energií pre nemecké domácnosti. Oficiálnou nemeckou politikou je postupné odstavenie všetkých atómových elektrární do 15 rokov, práve to sa snažia energetici svojim návrhom zmeniť.

Väčšina nemeckých jadrových elektrární už „splatila“ náklady na konštrukciu, produkcia elektrickej energie je tak v nich relatívne lacná – najmä pri rastúcich cenách ropy a zemného plynu. Ak by sa ich životnosť predĺžila o 25 rokov, na zisky by dosiahli 3 000 eur na každého nemeckého občana, tvrdí RWE v tlačovom vyhlásení z 30. júna.

„Ľudia a politici sa nás pýtali, čo by sme s dodatočnými ziskami urobili“, povedal pre Financial Times Gerd Jäger, ktorý v manažmente RWE zodpovedá za jadrovú energetiku. „My teraz hovoríme: časť z nich vám vrátime.“

Energetici veria, že sľub lacnejšej energie zmení postoj nemeckých politikov a verejnosti k jadru, na ktoré sa upriamuje stále viac pozornosti ako na možný zdroj energie neprodukujúci skleníkové plyny.

Medzinárodná energetická agentúra minulý rok nemeckú vládu varovala, že odstavenie atómových elektrární ohrozí jej potenciál znížiť emisie skleníkových plynov. Hoci Komisia je v tejto otázke oficiálne neutrálna, opakovane naznačila že jadro považuje za súčasť budúceho energetického mixu.

Thomas Breuer, expert na jadrovú energetiku v Greenpeace Nemecko však upozorňuje, že súčasná vládna koalícia rozhodnutie o postupnom odstavení jadra pravdepodobne nezmení. Kresťanskí demokrati kancelárky Angely Merkel sa k nemu zaviazali v roku 2005 pri podpise koaličnej zmluvy so sociálnymi demokratmi. Zmena tak môže teoreticky nastať až po voľbách v 2009.

Otázka výhod a rizík využitia jadra rozdeľuje expertov, vlády i európsku verejnosť. Podľa prieskumov verejnej mienky sú najväčším zdrojom výhrad obavy o bezpečnosť a nakladanie s jadrovým odpadom.

Nádeje sa vkladajú do výskumu v oblasti jadrovej energie. Z dlhodobého hľadiska za za perspektívnu považuje najmä jadrová fúzia. Prof. David Ward, ktorý bol na Slovensku v rámci projektu Excelentná univerzita, v rozhovore pre TA3 povedal: “Ak by sa jadrová fúzia využívala už dnes, bola by dokonalou odpoveďou na naše energetické problémy.” Jej výhodou je, že nevytvára emisie skleníkových plynov, zároveň je možné projektovať fúznu elektráreň neprodukujúcu rádioaktívny odpad. Podľa Warda je však komerčné, širšie využitie fúznej energie možné až do 30 rokov, závisí od množstva investícií.

REKLAMA

REKLAMA