Nemecko pomôže Rusku obísť Ukrajinu cez Nord Stream

Pre strednú a východnú Európu a Slovensko by to mohol byť problém.

Ruská energetická spoločnosť Gazprom a jej európski partneri podpísali akcionársku dohodu o výstavbe plynovodu Nord Stream 2, ktorý povedie popod Baltské more do strednej Európy.

Tretia a štvrtá vetva plynovodu Nord Stream, ktorý spustili do prevádzky v roku 2011, dopraví do Nemecka dodatočných 55 miliárd kubických metrov (bcm) plynu ročne, čo je dvojnásobok súčasnej kapacity plynovodu. Pokryje tak približne 75 % ruských dodávok do EÚ.

Rusko zásobuje EÚ asi tretinou potrebného zemného plynu, pričom až polovica dovozu Gazprom prechádza cez Ukrajinu, Slovensko a ďalej do Európy. Keďže Moskva nepovažuje Kyjev kvôli niekoľkoročným konfliktom za spoľahlivého partnera, hľadá alternatívne cesty, ako dopraviť potrebný plyn do Európy.

Ruský prezident Vladimír Putin koncom minulého roka zastavil jeden z projektov South Stream, ktorý mal priniesť viac zemného plynu do juhovýchodnej Európy. Putin projekt zrušil kvôli „nedostatočnej spolupráci“ zo strany Bulharska, ktoré čelilo žalobám zo strany Komisie za nedodržanie európskej energetickej legislatívy.

V prípade, že Gazprom dobuduje 55 bcm kapacitu v Nord Streame a vybuduje plynovod Turkish stream s odhadovanou kapacitou 65 bcm, nebude tranzit cez Ukrajinu vôbec potrebný.

Kto bude profitovať?

Na dostavbu 3. a 4. vetvy plynovodu Gazprom vytvoril konzorcium so spoločnosťami E.ON, BASF/Wintershall, OMV, ENGIE a Royal Dutch Shell. Novú časť plynovodu by mali spustiť do prevádzky v roku 2019.

„Je jasné, že rozšírenie Nord Streamu je vynikajúcou obchodnou príležitosťou pre dotknuté krajiny. Nemecký E.ON a britský Shell si posilnia významné postavenie na európskom plynárenskom trhu, zatiaľ čo rakúsky OMV si zabezpečí vedúcu pozíciu na stredoeurópskom trhu s plynom prostredníctvom uzla v Baumgartene, čím odrežú významnú tranzitnú úlohu Slovenska a ekonomicky životaschopné podzemné zásobníky plynu v Maďarsku,“ konštatoval Márton Ugrósdy z maďarského Inštitútu pre zahraničné veci a obchod.

Dostavba Nord Streamu bude mať podľa Ugrósdyho transformačný efekt. Najviac zasiahne práve Slovensko, ktoré podľa neho ročne stratí približne 300 miliónov eur na tranzitných poplatkoch.

„Ďalším dôležitým faktorom pre krajiny strednej a východnej Európy je fakt, že sa z tranzitných krajín stanú iba koncovými užívateľmi, čo bude mať vplyv na celkový trh s plynom. Ceny sa budú musieť s najväčšou pravdepodobnosťou dohadovať v Baugartene, pretože žiadna iná alternatíva nebude,“ dodal Ugrósdy.

Práce pokračujú aj na Eastringu

Slovensko sa snaží vyhnúť strate svojho významného postavenia ako tranzitnej krajiny. Už minulý rok predstavil prevádzkovateľ prepravnej siete spoločnosť Eustream, a. s., koncept plynovodu Eastring, ktorý by prepojil už existujúcu infraštruktúru Slovenska, Maďarka, Bulharska a Rumunska.

Zdrojom zemného plynu pre Eastring by mali byť Rusko, Azerbajdžan, Irán, Irak, Cyprus, prípadne západná Európa. Špecifikom plynovodu bude obojsmerná prevádzka toku plynu, teda možnosť reverzného toku plynu zo Slovenska do juhovýchodnej Európy.

Šéf Ministerstva hospodárstva SR Vazil Hudák očakáva, že na projekte bude participovať aj Rumunsko. Uviedol to po rokovaní vlády v súvislosti so svojou štvrtkovou pracovnou cestou do Bukurešti.

„Očakávam, že rumunská strana sa pripojí k tomuto projektu. Iniciovali sme už vytvorenie pracovnej skupiny, ktorá pripraví návrh dohody medzi vládami zapojenými do projektu, s účasťou Európskej komisie. Očakávame, že projekt plynovodu sa bude ďalej rozvíjať," spresnil. Svoju účasť pred nedávnom Hudákovi prisľúbilo aj Bulharsko.

EurActiv/TASR

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA