Nemecký paradox: Uhoľná elektráreň stojí vedľa veterných turbín

Pre klimatickou konferenciou v Bonne oznámilo viacero európskych štátov, že chce skoncovať s uhlím. Nemecko nie.

Článok je súčasťou série o energetických inováciách pred Stredoeurópskou energetickou konferenciou – SET Plan 2017, ktorá sa koná v novembri a v decembri v Bratislave.

Medzi uhoľnými elektrárňami v Európskej únii je nemecká Neurath druhá – vo výkone aj v emisiách CO2. Najnovšie bloky elektrárne v Severnom Porýní-Vestfálsku by mali vyrábať elektrinu z hnedého uhlia až do roku 2055.

Len pár kilometrov od nej stojí halda z lignitovej bane Garzweiler II, ktorá kedysi patrila medzi najväčšie v Nemecku. Dnes slúži ako testovací areál pre novú generáciu veterných turbín, ktorých sú v Severnom Porýní-Vestfálksu tisíce.

Toto je nemecký paradox: krajina Energiewende (energetická transformácia) sa stále vo veľkom spolieha na uhoľné elektrárne. Diskusie o konci uhlia však naberajú novú dynamiku v Nemecku aj v celej Európe. Bonn v Severnom Porýní-Vestfálsku hostí konferenciu COP23 a Berlín, hlavné mesto Nemecka, koaličné rokovania, v ktorých je uhlie dôležitým bodom.

Najdôležitejší bod

Nemecko bolo dlho považované za vzor energetickej transformácie. Starý model sa však stále viac vzpiera,“ hovorí Jürgen Döschner, dlhoročný novinár a expert na energetiku vo verejnoprávnom rádiu WDR. „Starý model“ podľa neho zahŕňa aj spoločnosti, ktoré prevádzkujú uhoľné elektrárne. Reportérom to povedal na novinárskej zahraničnej ceste, ktorú financuje nemecký vládny program Európska klimatická iniciatíva.

Podľa Döschnera je „prechod z uhlia najdôležitejším bodom v koaličných rokovaniach“. O novej vláde rokujú CDU/CSU, FDP a Zelení.

Zelení požadujú plán na zatvorenie všetkých uhoľných elektrární. Je to pre nich podmienka vstupu do koalície. „Ak nebude plán pre koniec uhlia, nebude ani koalícia,“ povedal Döschner.

Zvláštne spojenie

Uhlie a obnoviteľné zdroje v Nemecku fungujú spoločne. Operátori napĺňajú rozhodnutie z roku 2011 skončiť s jadrovou energiou a zároveň zapájajú obnoviteľné zdroje, ktoré sú však závislé od počasia. Uhlie tak pre nich predstavuje spoľahlivý zdroj energie, ktorý zabezpečuje stabilitu dodávok.

V roku 2016 pochádzalo 40 percent hrubej produkcie elektriny v Nemecku z uhlia. Samotné hnedé uhlie stojí za 23 percentami. Aj priekopnícky región v oblasti obnoviteľnej energie, Porýnie-Falcko, musí 30 percent elektriny dovážať, veľká časť z nej pochádza práve z uhoľnej elektrárne Neurath.

Slovenská elektráreň patrí medzi troch najväčších znečisťovateľov (INFOGRAFIKA)

Prechod od uhlia je aj sociálnym problémom. Produkcia hnedého uhlia v Nemecku zamestnáva 20 000 ľudí.

Inšpirácia jadrom

Döschner verí, že zanechanie uhlia má v Nemecku predlohu: osud jadrovej energie. Ponaučenie, ktoré si z neho treba zobrať, podľa neho je, že „diskusie so všetkými účastníkmi musíte začať dostatočne skoro.“

O konci jadrovej energie do roku 2022 nemecká vláda pôvodne rozhodla v roku 2000. V roku 2010 rozhodnutie stiahla, no po nehode v japonskej Fukušime v roku 2011 ho opäť obnovila. „Spoločnosti mali 22 rokov na to, aby sa pripravili na prechod od jadrovej energie. Pri uhlí sa rozprávame o roku 2030. Ak sa rozhodneme teraz, dá sa to zvládnuť,“ tvrdí Döschner.

Podľa neho je politické rozhodnutie veľmi dôležité, pretože utvára rámec pre firmy a zamestnancov.

Skúsenosť s čiernym uhlím

Döschner pripomína aj nemeckú skúsenosť s ukončením ťažby čierneho uhlia. Poslednú baňu zatvoria budúci rok.

Ukončenie ťažby čierneho uhlia je „vo všeobecnosti považované za úspešné, keďže ekonomická štruktúra Porýnia a východného Nemecka sa viditeľne zlepšila – aj keď to trvalo roky a stálo miliardy eur. Už toto nám hovorí, že štrukturálnu politiku by nemali sprevádzať nerealistické očakávania. Nemôže vytvoriť prosperujúcu a diverzifikovanú ekonomiku z jedného dňa na druhý,“ napísal expert mimovládnej organizácie E3G na otázky spravodlivej transformácie Julian Schwartzkopff v komentári pre EurActiv.sk.

Koniec uhlia sa dá naplánovať

Nemecko má zároveň aj odstrašujúci príklad: neúspešná snaha revitalizovať uhoľný sektor v sedemdesiatych rokoch ukázala, že nové pracovné miesta musia byť dlhodobo udržateľné.

Európske ambície

„Asi najdôležitejším ponaučením, ktoré si možno vziať z nemeckej skúsenosti, je plánovať transformáciu uhoľných regiónov proaktívne, a nie reagovať na meniacu sa situáciu,“ potvrdzuje Schwartzkopff Döschnerove slová.

Skutočne, kým Nemecko váha, iné krajiny konajú. Koncom októbra taliansky minister hospodárstva vyhlásil, že Taliansko v súlade s novou energetickou stratégiou prestane produkovať elektrinu z uhlia do roku 2025. Plány skoncovať s uhlím už skôr ohlásilo Portugalsko, Holandsko a Spojené kráľovstvo.

Ide o určitý, aj keď nie úplne uspokojivý dôkaz európskeho odhodlania pred začiatkom debát na konferencii COP23 o implementácii Parížskej dohody, ktorá sa koná v Bonne v Severnom Porýní-Vestfálsku.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA