Nord Stream 2: Komisia chce mandát pre rokovania s Moskvou

Okolo plynovodu medzi Ruskom a Nemeckom naďalej panuje právna neistota.

Európska komisia chce rokovať o plynovode Nord Stream 2 s Ruskom. Členské štáty požiada o mandát.

Vyplýva to z listu, ktorý koncom marca zaslala Dánsku a Švédsku. Odpovedala tak na ich žiadosť, aby sa k projektu vyjadrila.

Komisia si pritom nie je istá, či sa na podmorský úsek plynovodu vzťahuje európske právo. Jej hovorkyňa nedávno tvrdila, že nie, eurokomisár Maroš Šefčovič zase, že áno.

Hlavný obhajca plynovodu, Nemecko, naďalej trvá na tom, že ide o ide o čisto komerčný projekt, ako aj na tom, že európske právo sa naň nevzťahuje.

Špecifický právny rámec

List do Kodane a Štokholmu poslala európska exekutíva 28. marca. Napísala v ňom, že ministrov energetiky požiada o mandát pre rokovanie o Nord Streame 2 s Moskvou. Všetky členské štáty tiež vyzvala, aby sa k plynovodu vyjadrili.

Najbližšie formálne zasadnutie ministrov energetiky, kde ho môže získať, sa koná až v júni. Tomu, že by maltské predsedníctvo zvolalo mimoriadne zasadnutie, zatiaľ nič nenasvedčuje.

Komisia sa vyjadrila aj k právnym aspektom projektu, ktorý má zdvojnásobiť súčasnú podmorskú prepravnú kapacitu medzi Ruskom a Nemeckom.

„Podľa nášho názoru by mal pre úsek plynovodu mimo pevniny vzniknúť špeciálny právny rámec a tento špeciálny právny rámec by mal zahŕňať niektoré zo základných princípov vychádzajúcich z európskeho energetického práva,“ napísala v liste podľa agentúry Reuters.

Nord Stream 2 podľa nej „nemožno prevádzkovať … v právnom vákuu.“

Dánsko sa obáva ruského vplyvu

Dánsky minister pre energetiku a klímu označil snahu Komisie rokovať s Moskvou za „veľmi, veľmi pozitívnu“.

Lars Christian Lilleholt tiež avizoval zmenu zákona tak, aby mohol štát vetovať projekt aj z iných ako environmentálnych dôvodov.

„Chceme mať možnosť povedať áno alebo nie z pohľadu bezpečnostnej a zahraničnej politiky,“ citovala Lilleholta agentúra Reuters. Plynovod prechádza cez dánske vody. Kodaň, ktorá koncom marca dostala žiadosť o povolenie na Nord Stream 2, sa obáva ruského vplyvu.

Spoločnosť Nord Stream 2 sa vyjadrila, že úlohou Komisie nie je „vynášať politické úsudky, či trh potrebuje investície alebo nie“.

Reuters pripomína, že Komisia už v minulosti vyjednávala s tretími krajinami v mene celého bloku. S Azerbajdžanom a Turkmenistanom rokovala o Transkaspickom plynovode.

Teraz Komisia nemá dosah na projekt

„Špeciálny právny rámec“ pre podmorský úsek, ktorý Komisia v liste spomína, by musel najskôr vzniknúť.

Hovorkyňa Komisie podľa portálu televízie Russia Today priznala, že momentálne nemá na plynovod právny dosah.

„Nord Stream 2 sa nám politicky nepáči,“ povedala Anna-Kaisa Itkonenová. „Napriek tomu neexistujú právne dôvody pre Komisiu postaviť sa proti Nord Streamu 2… pretože pravidlá EÚ sa nevzťahujú na úsek plynovodu mimo pevniny.“

Itkonenová neskôr na Twitteri potvrdila, že jej slová boli odcitované správne.

Šefčovič: Európske právo sa uplatňuje

Podpredseda Komisie pre energetickú úniu však tvrdil v polovici marca opak.

„Prístup Komisie je, že keď podmorská sekcia plynovodu dosiahne exkluzívne zóny a teritoriálne vody Európskej únie, je celkom jasné, že by sa mali uplatňovať kľúčové princípy európskeho práva,“ povedal Šefčovič.

Tieto princípy aj špecifikoval: unbundling (oddelenie prepravy a predaja plynu), určovanie taríf, prideľovanie kapacít a prístup tretích strán.

Keby Komisia uplatnila pravidlo prístupu tretej strany, znamenalo by to, že plynovod by sa musel otvoriť aj iným dodávateľom nad rámec Gazpromu. Ten má však monopol na vývoz ruského plynu. Tento princíp by preto podkopal základnú koncepciu projektu.

Nemecko: Európske právo sa neuplatňuje

Šefčovič podľa vlastných slov o tejto otázke rokuje s nemeckým regulátorom Bundesnetzagentur.

A tá zatiaľ trvá na tom, že európske právo sa neuplatňuje. Šéf Bundesnetzagentur poslal podľa portálu The Energy Collective list generálnemu riaditeľovi Európskej komisie pre energetiku.

„Ako viete, nemecká federálna vláda verí, že úseky plynovodov mimo pevniny, vedúcich z tretích štátov do EÚ, nespadajú pod tretí energetický balíček, ktorý zahŕňa pravidlá unbundlingu. Ja sa bezvýhradne hlásim k tomuto názoru,“ napísal Jochen Homann Dominiqueovi Ristorimu.

Homann sa odvoláva aj na stanovisko právnej služby Európskej komisie, ktoré uniklo na verejnosť vlani.

Práve od neho sa teraz snaží Komisia právne aj politicky odkloniť.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA