Nová iniciatíva pre efektívnosť zdrojov je ambiciózna

Aj keď hlavná iniciatíva EÚ v oblasti efektívnosti zdrojov, ktorú včera predstavila Európska komisia, nestanovuje žiadne národné ciele, podľa komisára pre životné prostredie Janeza Potočnika by sa mohli predložiť koncom júna.

Eurokomisár Potočnik uviedol, že záväzné ciele pre efektívnosť zdrojov v členských štátoch je „jednou zo závažných otázok,“ ktorú európska exekutíva zvažuje pri príprave cestovnej mapy energetickej efektívnosti Európy.

„Momentálne na tom pevne a aktívne pracujeme. Myslím si, že je ide o dôležitú záležitosť. Minulosť dokázala, že keď sa stanovili ciele rozumne, boli dobrou hybnou silou pre rozvoj našich ekonomík,“ uviedol.

Dokument, pripravovaný na jún 2011, navrhne politické iniciatívy, ktoré posilnia súčinnosť medzi existujúcimi politikami a identifikujú potrebné zmeny pre prechod k zdrojovo-efektívnemu hospodárstvu.

Vlajková iniciatíva Európy 2020

Komisia v stredu (26.1.) prijala iniciatívu pre efektívnosť zdrojov Európy, ktorá určuje strategický politický rámec pre udržateľné využívanie prírodných zdrojov a efektívny rast.

Iniciatíva je poslednou zo siedmych hlavných iniciatív prijímaných v rámci desaťročnej stratégie Európa 2020, ktorej cieľom je dosiahnuť inteligentný, udržateľný a začleňujúci rast európskeho hospodárstva.

Pri predstavení iniciatívy eurokomisár Potočnik zdôraznil, že v priebehu 20. storočia sa svetová populácia zvýšila 4-násobne, výroba 40-násobne, lov rýb 35-násobne, spotreba vody 9-násobne, emisie oxidu uhličitého 17-násobne a spotreba energií 16-násobne. „Takto pokračovať nemôžeme,“ dodal.

„Môžeme finančne zachraňovať banky a našu ekonomiku, ale nie našu planétu,“ uviedol a zdôraznil, že iniciatíva umožní „postupnú transformáciu nášho hospodárstva,“ a znamená začiatok „systematického prístupu k efektívnosti zdrojov“ v rámci všetkých politík Únie.

Komplexné zohľadnenie efektívneho využívania zdrojov v legislatíve

Iniciatíva sa zaoberá všetkými prírodnými zdrojmi, od nerastných surovín cez vodu, vzduch a ekosystémy a vytvára hlavný princíp európskych politík v energetike, doprave, oblasti klimatických zmien, priemysle, komoditách, poľnohospodárstve, rybárstve, biodiverzite a regionálnom rozvoji.

Stanovuje integrovanú dlhodobú agendu politík v uvedených oblastiach a uvádza, že v priebehu roku 2011 bude predstavených viac ako 20 dokumentov s konkrétnymi návrhmi na dosiahnutie efektívnosti zdrojov. Medzi nimi bude plán pre dosiahnutie nízko-uhlíkovej ekonomiky do roku 2050, reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky, stratégia pre biodiverzitu, reforma kohéznej politiky, opatrenia týkajúce sa trhu s komoditami i nerastných surovín (viď. Príloha 1 iniciatívy)

Pripravované návrhy majú dosiahnuť vzájomnú synergiu, aby sa ekologickými inováciami zaistila výhodná situácia pre podnikanie i životné prostredie a Európa sa vyhla nežiadúcim vedľajším vplyvom

Príkladom môže byť sektor sklárstva: pri výrobe takzvaných super-izolačných skiel dochádza k väčšej spotrebe energie, ich používaním sa ale znižuje množstvo energie potrebné na vytápanie priestorov.

Takisto pri otázke využívania pôdy môže dôjsť k súpereniu medzi potrebami výroby potravín, energie a zachovania biodiverzity.

Janez Potočnik zdôraznil, že predstavená iniciatíva „nie je len o podpore ekologickej ekonomiky, ale o zekologizovaní celej ekonomiky. Pred bude od budúceho roku integrovať efektívnosť zdrojov v rámci procesu európskeho semestra.“

Pozície

Skupina zelených/Európska slobodná aliancia v Európskom parlamente privítala „všeobecnú rétoriku a vyjadrila poľutovanie nad nedostatkom jasných cieľov.“

Podľa europoslanca Bas Eickhouta (Zelení, Holandsko) „musíme odopnúť pripináčik a pohnúť sa k recyklačnému hospodárstvu s reálnou cenotvorbou, ktorá reflektuje skutočné environmentálne náklady, zaistí zníženie tvorby odpadu a zhodnotenie opätovného využívania zdrojov.“

„Vyžaduje to zmeny v energetike, priemyselných, poľnohospodárskych a dopravných systémoch a zmeny v chovaní spotrebiteľov i výrobcov. Zásadným je zastrešujúci cieľ, ktorý sa prenesie do sektorálnych cieľov,“ uviedol.

Tony Long, riaditeľ úradu WWF pri EÚ, označil dokument za „odvážne a ambiciózne stanovisko zámeru“ zo strany Komisie, ale pochybuje o tom, ako sa ambície premenia na konkrétne legislatívne akty a implementujú.

Poznamenal, že ambície si vyžiadajú „plne zanietenú účasť členských štátov. Ak ide o celoeurópsky plán, máme sa na čo tešiť, ale ak zostane len u bruselského plánu, bude to viesť len k množstvu nesplnených nádejí.“

Ak sa podľa Longa podarí integrovať efektívnosť zdrojov do reforiem politík a ďalších legislatívnych iniciatív, bude júnová stratégia „monumentálnou zmenou, pretože premení ciele na legislatívu.“

Michael Warhurst, kampanier organizácie Priatelia Zeme Európa pre oblasť zdrojov a spotreby, povedal: „Európa využíva oveľa viac ako svoj primeraný podiel zo svetových ydrojov, čo má devastujúci vplyv na ekosystémy a komunity. Vítame túto realizáciu Európskej komisie ohľadom potreby Európy zredukovať využívanie prírodných zdrojov, ale musíme rýchlo vytvoriť jasné politiky na zníženie využívania zdrojov, podopretý efektívnym systémom merania a stanovenia cieľov pre využívanie pôdy, vody, surovín a emisií uhlíka, nech už sú kdekoľvek na svete.“

Organizácia tiež pripomenula, že spolu s Výskumným inštitútom pre udržateľnú Európu (SERI) vo Viedni pripravili štyri indikátori pre meranie využívania zdrojov – metódami pôdnej, vodnej a uhlíkovej stopy a celkového využitia materiálov.

Ďalšie kroky

  • jún 2011: Komisia prijme cestovnú mapu pre zdrojovo-efektívnu Európu

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA