Nový jadrový projekt v Bohuniciach sa dostal do ďalšej fázy

Ministerstvo hospodárstva SR tvrdí, že nový reaktor Slovensko potrebuje na plnenie klimatických cieľov a zvýšenie energetickej bezpečnosti. Analytici to tak nevidia.

Energetická cestovná mapa Európskej komisie pre rok 2050 predpokladá takmer zdvojnásobenie podielu elektrickej energie na konečnom energetickom dopyte v EÚ. Až v troch z piatich scenárov, ako dekarbonizovať európske hospodárstvo, Komisia počíta s dôležitou úlohou jadrovej energie.

Viaceré krajiny EÚ, ako napríklad Rakúsko alebo Nemecko sa rozhodli ísť cestou podpory iných nízkouhlíkových zdrojov. Nové jadrové zdroje sa budujú vo Francúzsku, Fínsku a v slovenských Mochovciach. V štádiu plánovania sú elektrárne v Británii, Maďarsku, Rumunsku.

>> Čítajte aj: Dostavba britskej atómky sa opäť predlžuje

Do ďalšej fázy prípravy sa pred pár dňami dostal aj nový jadrový zdroj v slovenských Jaslovských Bohuniciach. Jadrová energetická spoločnosť Slovenska (JESS) v rámci procesu posudzovania vplyvu na životné prostredie (EIA) predložila tento týždeň Ministerstvu životného prostredia správu o hodnotení environmentálnych vplyvov nového jadrového zdroja.

Tento proces bol naštartovaný v roku 2013, s jeho ukončením sa počíta na konci prvého štvrťroku 2016. Konečné slovo bude mať MŽP, ktoré po preštudovaní správy vydá záväzné stanovisko. Nepôjde však o samotné rozhodnutie o realizácii projektu 1 jadrového bloku s tlakovodným reaktorom PWR s čistým výkonom 1700 MWe z 4-6 miliárd eur.

Správa detailne hodnotí vplyvy nového jadrového zdroja v bohunickej lokalite za a to vrátane dopadov na ovzdušie, klímu, hluk či možného ionizujúceho žiarenia. Osobitne sa venuje vplyvom na obyvateľstvo a verejné zdravie.

„Očakávané vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie sú vo všetkých hodnotených okruhoch celkovo nevýznamné a všeobecne akceptovateľné. Potenciálne negatívne vplyvy, a to aj s uvažovaním spolupôsobiaceho účinku už existujúcich aktivít na území, sú vo všetkých okruhoch prijateľné a hlboko pod limitmi prípustných, či akceptovateľných hodnôt," vysvetlila pre TASR Ivana Giertl  z JESS.

Potrebujeme nový zdroj?

Ministerstvo hospodárstva tvrdí, že nový zdroj v Bohuniciach je potrebný najmä na plnenie európskych klimatických cieľov ale aj na zvýšenie energetickej bezpečnosti.

Analytici však majú iný názor. „Z pohľadu na reálny vývoj spotreby elektriny v SR nie je nový zdroj v lokalite Jaslovské Bohunice potrebný. Investičný zámer je síce v súlade s dlhodobou stratégiou energetickej politiky, ale v rámci nej sú niektoré scenáre vývoja spotreby nadhodnotené. V prípade, ak bude v horizonte troch-štyroch rokov dokončená dostavba Mochoviec a Slovenské elektrárne budú modernizovať a predlžovať prevádzku existujúcich jadrových zdrojov, SR nebude sužovaná problémom nedostatku elektrickej energie a výstavba ďalšieho jadrového zdroja nie je teda vyslovene potrebná,“ vysvetlila pre EurAtiv analytička Energy analytics Veronika Sepová.

Nový zdroj podľa analytika INESS Martina Valachynského nebude stáť len 4-6 miliárd eur. „Pri odhadovaných nákladoch chcem len upozorniť, že nepodstreliť reálne náklady na výstavbu jadrového zdroja sa v histórii snáď ešte nikomu nepodarilo,“ povedal.

Otázna je aj jeho potreba. „Slovensko je už dnes plne sebestačné z pohľadu inštalovaného výkonu, ten sa však z komerčných dôvodov nevyužíva naplno (viď Malženice, Vojany, rôzne podnikové zdroje…). Už po dostavaní Mochoviec sa Slovensko stane výrazným exportérom elektrickej energie v čase, keď táto komodita láme historické rekordy najnižších cien. Po výstavbe NJZ bude mať Slovensko v roku 2030 prebytok 40%. A to je oficiálna prognóza, ktorá ráta len s výkonom 1200 MW a s rastom domácej spotreby, ktorý sa za posledných 20 rokov nedostavil. Spotreba elektriny na Slovensku od roku 1995 prakticky stagnuje a je aktuálne nižšia ako v roku 1989, no v prognózach sa každoročne neochvejne pracuje s 1,2% rastom,“ vysvetlil.

Problematické môže byť aj samotné financovanie projektu. „Bude nereálne nájsť investora, ktorý by elektráreň postavil bez mimoriadne šte drých záruk (napr. na výkupné ceny). Tie by poškodili konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky. Domnievam sa, že pokračovanie v projekte NJZ (výkup pozemkov, tvorba štúdii) je v momentálnej situácii plytvaním peňazí daňových poplatníkov,“ dodal.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA