O energetickú chartu je záujem, hovorí slovenský diplomat, ktorý ju spravuje

K organizácii, ktorá má poskytnúť záruky pre investorov v energetike, sa pripojilo 86 krajín.

Medzinárodná energetická charta (IEC) prechádza v súčasnosti zaujímavým vývojom a premenou z pôvodne regionálnej na globálnu organizáciu, uviedol v rozhovore pre TASR generálny tajomník IEC Urban Rusnák.

Slovenský diplomat v tejto súvislosti pripomenul, že Turkménsko, ktoré tohto roku predsedá Konferencii Energetickej charty, medzivládneho a výkonného orgánu IEC, koncom novembra (28. – 29.11.) pripravilo pracovný míting s názvom “Mobilizácia investícií pre udržateľnú budúcnosť energetiky a diverzifikované dopravné trasy”.

Na tomto podujatí sa zúčastnia ministri energetiky a dôležití hráči energetického priemyslu z desiatok štátov sveta, vrátane zástupcov Slovenska.

Členom IEC je 86 krajín

Podľa Rusnáka aj táto akcia potvrdzuje, akým prudkým vývojom v súčasnosti prechádza IEC. Pôvodne to bola európska organizácia, ktorá začiatkom 90. rokov 20. storočia bola vytvorená na riadenie vzťahov v oblasti energetickej bezpečnosti medzi západom a východom.

Slovenský diplomat zostáva na čele Energetickej charty

Po podpise Medzinárodnej energetickej charty v máji 2015, ktorá vznikla z Rusnákovej iniciatívy modernizovať Európsku energetickú chartu, k dnešnému dňu má organizácia 86 členských krajín a organizácií zo všetkých kontinentov.

Členom je aj Slovensko a EÚ a Euratom ako organizácie. Ďalšie krajiny čakajú na prijatie, až splnia potrebné podmienky na členstvo.

Bez Talianska a Ruska

“Trvá to určitý čas, v priemere sedem rokov, kým sa krajina stane členom. Kandidátske krajiny prijímajú nové právne záväzky a musia byť na členstvo pripravené. Našou činnosťou sa ich snažíme presvedčiť, že má zmysel organizovať vzájomné vzťahy v energetike na určitom právnom rámci,” vysvetlil Rusnák.

Dodal, že v tomto smere je záujemcom nápomocný Sekretariát Energetickej charty so sídlom v Bruseli, ktorý vysvetľuje, prečo je organizácia potrebná pri riešení ochrany investícií a investičných sporov alebo dopravných trás v energetike, v čom je dôležitosť energetickej efektívnosti a podobne.

Niektoré krajiny sa však od Medzinárodnej energetickej charty odklonili. Taliansko v minulosti opustilo IEC, Rusko zase v nej pozastavilo svoje aktivity.

Záujem o členstvo

Rusnák napriek tomu tvrdí, že “Medzinárodná energetická charta je súčasťou globálnej energetickej diplomacie a energetických štruktúr, ktoré boli vytvorené na riadenie medzinárodných vzťahov.”

Zdôraznil, že organizácia okrem širšej členskej základne a pozorovateľov má aj “pevné jadro”, ktoré tvoria zmluvné strany Zmluvy k Energetickej charte – 47 európskych a ázijských krajín.

Chcem vybudovať energetickú verziu WTO

V posledných rokoch podľa jeho slov nastal vysoký nárast záujemcov o členstvo v IEC a organizácia pestuje úzke vzťahy s energeticky dôležitými krajinami ako Čína, Irán, Nigéria, Spojené arabské emiráty a Spojené štáty.

Predsedníctvo rotuje

V prístupovom procese k IEC sú momentálne Burundi, Mauretánia, Jemen, Jordánsko a Pakistan. Na vstup sa pripravujú africké krajiny Keňa, Maroko, Nigéria a Svazijsko, z Ázie sú to Bangladéš, Irak, Irán a Spojené arabské emiráty, z Latinskej Ameriky zas Čile, Guatemala, Kolumbia a Panama.

“Celý svet sa približuje k štandardu, ktorý v medzinárodnej energetickej spolupráci predstavuje Zmluva o energetickej charte,” skonštatoval Rusnák.

Rotujúce predsedníctvo Konferencie Energetickej charty bolo zavedené v roku 2014. Prvou predsedajúcou krajinou bol Kazachstan, potom Gruzínsko a Japonsko. Tohto roku je to Turkménsko, po ktorom štafetu prevezme Rumunsko a v roku 2019 Albánsko. Predsednícke krajiny sú zodpovedné za prípravu tematických ministerských konferencií, čo je podľa Rusnáka dobré, lebo takýmto spôsobom sa IEC dostáva do povedomia ľudí z rôznych regiónov sveta.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA