Obnoviteľná energia si vyžiada 70 miliárd eur ročne

Komisia je optimistická v dosiahnutí záväzných cieľov pre obnoviteľné zdroje energie. V sektore elektriny a doprave sú pritom zatiaľ výsledky neuspokojivé. Potrebné budú investície vo výške až 70 miliárd eur ročne.

Európsky komisár pre energetiku Günther Oettinger v pondelok (31.1.) predstavil správu o pokroku krajín v obnoviteľných zdrojoch energie (OZE). Brusel počíta s tým, že o desať rokov Únia dosiahne stanovený právne záväzný cieľ 20% OZE na konečnej spotrebe elektriny.

Aby sa dosiahol spoločný cieľ, aj ciele stanovené individuálne v národných akčných plánoch, musia štáty predovšetkým „plne implementovať“ akčné plány, ktoré prijali v roku 2010, a tiež zaistiť „rýchle zdvojnásobenie“ ročných investícií do OZE zo súčasných 35 na 70 miliárd eur ročne. Oettinger ale neuviedol žiaden časový rámec a očakáva, že väčšina investícií príde zo súkromného sektora.

Niektoré štáty v dielčích sektoroch zlyhali

Aj keď smernica o OZE neuvádza žiadne indikatívne priebežné ciele pre rok 2010, predchádzajúce smernice (2001/77/ES a 2003/30/ES) týkajúce sa využitia OZE v sektore elektriny a dopravy áno.

Vyhodnotenie tohto pokroku poukázalo na to, že ich väčšina členských krajín nesplnila. Únia ako celok dosiahla 18-percentný podiel OZE v elektrine, pričom plán pre rok 2010 bol 21%. V sektore dopravy sa dosiahlo 5,1%, namiesto očakávaných 5,75%.

Stanovené ciele podľa Komisie dosiahne alebo prekročí len sedem krajín – Dánsko, Írsko, Litva, Maďarsko, Nemecko, Poľsko a Portugalsko.

Čo sa týka zahrnutia OZE (biopalív a biomasy) do dopravy, svoje ciele dosiahne alebo prekročí deväť krajín, a to Fínsko, Holandsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Španielsko a Švédsko.

Slovensko stanovený cieľ 31% elektriny z OZE nedosiahne, čo sa týka podielu biopalív je ale Komisia optimistická.

Viď prehľadnú tabuľku pokroku krajín v OZE na tejto linke .

Harmonizáciu financovania bude nutná

Dokument ukazuje, že aj keď sa v jednotlivých štátoch využívajú pre OZE rozličné finančné nástroje (granty, pôžičky, výkupné ceny, certifikačné schémy, atď.) treba ich reformovať a zlepšiť ich celkové riadenie. Vyššie investície si vyžiadajú podstatnú podporu z národných schém a investori potrebujú väčšiu súdržnosť, zrozumiteľnosť a istotu. Komisia uvádza, že aj keď nenavrhuje harmonizáciu, „konvergencia financovania, napríklad výkupných cien, bude pre vytvorenie európskeho trhu s energiami v strednodobom alebo dlhodobom výhľade nevyhnutná.“

Viac spolupráce

Komisia zdôraznila význam spolupráce medzi členskými krajinami aj s tretími krajinami, ako sú Nórsko (s veľkým veterným potenciálom), Švajčiarsko či severoafrické štáty (projekt Desertec).

Z analýzy o financovaní európskeho energetického trhu vyplýva, že silnejšou integráciou by sa ročne ušetrilo až 10 miliárd eur.

Komisár Oettinger uviedol: „Musíme oveľa viac investovať do obnoviteľnej energie a potrebujeme inteligentné a efektívne financovanie. Keď členské štáty spolupracujú a produkujú obnoviteľnú energiu tam, kde sú náklady nižšie, firmy, spotrebitelia a daňoví poplatníci z toho profitujú.“

Komisár pripomenul tri mechanizmy spolupráce, ktoré umožňuje smernica 2009/28/ES, a to štatistické prenosy, spoločné projekty a spoločné systémy podpory (články 6-11 smernice).

V praxi to znamená, že ak sa v jednej krajine buduje veľký veterný park, druhá krajina sa s ňou môže dohodnúť na spolufinancovaní a započítaní časti energie z OZE do vlastného národného cieľa. Pri spoločnom systéme podpôr zase spotrebitelia v štáte, ktorý elektrinu dováža, prispievajú na výkupné ceny OZE, alebo na inú formu podpory.

Vo svojich národných akčných plánoch napríklad Taliansko aj Luxembursko s použitím týchto mechanizmov počítajú a plánujú sa podieľať na rozvoji OZE v iných členských krajinách. Ďalších deväť štátov (Česká republika, Litva, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Slovinsko, Španielsko a Švédsko) očakáva, že svoje ciele do roku 2020 prekročí a mohli by tak nadbytok preniesť (predať) inému členovi Únie.

Efektívnosť fungovania spolupráce chce Komisia vyhodnotiť v roku 2014.

Pozície

Arthouros Zervos, predseda Európskej rady pre obnoviteľnú energiu EREC, uviedol, že oznámenie Komisie „poskytuje jasný obraz sľubného pokroku v OZE a ekonomických výziev, ale sklamal, čo sa týka nových, inovatívnych myšlienok týkajúcich sa financovania obnoviteľných zdrojov.“

„Už piaty rok po sebe tvoria OZE viac ako 40% nových výrobných inštalácii elektriny,“ pokračoval, „Vzhľadom na pokračujúci pomalý rast tepla z OZE na európskej aj národnej úrovni, je potrebné viac podporiť teplárenský sektor, napríklad smerom ku diaľkovému vytápaniu alebo ko-generácii.

„Na zdvojnásobenie investícií do OZE potrebujú investori stabilný európsky aj národný rámec,“ dodal.

Podpredseda skupiny Zelených/EFA v Európskom parlamente Claude Turmes má opačný názor: „Národné schémy podpory pre obnoviteľnú energiu sa ukázali ako nadmieru úspešné pri propagácii OZE…Vítame to, že Komisia odolala lobingu veľký energetických spoločností, ktoré tieto schémy podkopávajú. Odkaz je jednoduchý: ak to nie je pokazené, neopravujte to.“

Podľa luxemburského europoslanca sú „národné schémy podpory, skombinované s mechanizmami spolupráce, ktoré umožňuje legislatíva EÚ, najlepším spôsobom podpory zvýšeného podielu obnoviteľných zdrojov.“ Dúfa, že sa s týmto prístupom stotožnia aj lídri na piatkovom energetickom summite.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA