Obnoviteľné zdroje – ambiciózne európske ciele

Minulotýždňové návrhy Komisie na podporu využívania obnoviteľných zdrojov sú ambiciózne. No zatiaľ čo slnečná a veterná energia je populárna, za podporu biopalív obdržal Brusel kritiku.

Veterná energia
Obnoviteľné zdroje: sú životaschopnou energetickou alternatívou?

Pozadie

Minulotýždňové návrhy Komisie sú rozpracovaním cieľov, na ktorých sa lídri Únie dohodli už v marci minulého roku – aby do roku 2020 tvorili obnoviteľné zdroje 20% podiel na celkovom energetickom mixe, a aby sa využívanie biopalív v doprave zvýšilo na 10%.

Už pred zverejnením návrhov sa však ozývala kritika – zo strany firiem, ktoré sa obávali, že príliš prísne limity poškodia ich konkurencieschopnosť, a zo strany vedeckej komunity (vrátane poradného orgánu Komisie), podľa ktorých nie sú biopalivá environmentálne udržateľné.

Otázky

  • Diferencované ciele pre členské krajiny

Návrh smernice EÚ, zverejnený 23. januára, prikazuje každej členskej krajine zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na energetickom mixe tak, aby sa celkovo pre zodvihol z dnešných 8,5% na 20% v roku 2020.

Každá z 27 členských krajín musí zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov o 5,5% oproti úrovni z roku 2005, zvyšný nárast je kalkulovaný na základe výšky HDP na hlavu. Krajiny sa môžu voľne rozhodnúť, na ktorý z obnoviteľných zdrojov sa zamerajú, no do 31. marca 2010 musia predložiť Komisii národný akčný plán.

Okrem toho má každý členský štát dosiahnuť, aby v roku 2020 kryli minimálne 10% spotreby v doprave biopalivá.

Komisia tiež stanovila priebežné ciele, ktorými chce zabezpečiť postupné splnenie záväzkov:

  • 25% celkového cieľa medzi 2011 a 2012
  • 35% celkového cieľa medzi 2013 a 2014
  • 45% celkového cieľa medzi 2015 a 2016
  • 65% celkového cieľa medzi 2017 a 2018

Právne záväzné sú však len národné limity stanovené pre rok 2020. Vysoko postavený člen Komisie však 22. januára naznačil, že sa Komisia uchýli k právnym krokom aj v prípade takého zaostávania členskej krajiny v priebežnom hodnotení, z ktorého bude jasné, že sa celkový limit nesplní.

členská krajina

obnoviteľné zdroje (v%)

2005 2020
Rakúsko 23,3 34
Belgicko 2,2 13
Bulharsko 9,4 16
Cyprus 2,9 13
Česká republika 6,1 13
Dánsko 17 30
Estónsko 18 25
Fínsko 28,5 38
Francúzsko 10,3 23
Nemecko 5,8 18
Grécko 6,9 18
Maďarsko 4,3 13
Írsko 3,1 16
Taliansko 5,2 17
Lotyšsko 34,9 42
Litva 15 23
Luxembursko 0,9 11
Malta 0 10
Holandsko 2,4 14
Poľsko 7,2 15
Portugalsko 20,5 31
Rumunsko 17,8 24
Slovensko 6,7 14
Slovinsko 16 25
Španielsko 8,7 20
Švédsko 39,8 49
Británia 1,3 15
  • Virtuálny obchod s energiou

Návrh Komisie umožňuje virtuálny obchod s obnoviteľnou energiou. Prebiehať má prostredníctvom „Garancií pôvodu“ – certifikátov, že daná energia bola vyrobená z obnoviteľných zdrojov. Podľa Komisie toto opatrenie už v európskej legislatíve existuje, nebolo však takmer vôbec používané.

Vďaka nemu bude môcť členská krajina investovať do produkcie energie z obnoviteľných zdrojov v inej krajine tým, že si kúpi „garancie pôvodu“, ktoré môže započítať do vlastných limitov. Komisia však stanovila podmienku, že členská krajina musí minimálne dosiahnuť svoje priebežné ciele, až potom môže prijímať investície, resp. investovať v inej krajine.

Komisia predpokladá, že Slovensko, vzhľadom na svoje podmienky, by mohlo byť jednou z krajín, ktoré budú vyvážať „garancie pôvodu“ – teda k nám budú plynúť investície do obnoviteľných zdrojov.

  • Vyhrievanie budov a mestských častí

Hoci sa smernica zameriava predovšetkým na veľké zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, členské krajiny majú využívať „(aspoň) minimálne množstvo energie z obnoviteľných zdrojov (aj) vo všetkých nových či zrekonštruovaných budovách“. Smernica vytvára podklad pre vzájomné uznávanie certifikácií technikov, ktorí inštalujú zariadenia pre využívanie obnoviteľných zdrojov v budovách.

Architekti a plánovači majú tiež získať možnosť využívať rady členských krajín pri navrhovaní nových stavieb, miestne a regionálne úrady majú „pri plánovaní, dizajnovaní, stavbe a obnove priemyselných či obytných oblastí zvažovať inštaláciu zariadení a systémov pre využívanie kúrenia, klimatizácie a elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj pre vyhrievanie a chladenie mestských častí“.

  • Prístup k rozvodnej sieti

Malí producenti energie z obnoviteľných zdrojov tvrdia, že im vo vstupe na trh bráni nedostatok transparentnosti a blokovaný prístup k rozvodnej sieti.

Smernica sa to snaží riešiť. Od členských krajín požaduje, aby zabezpečili, aby operátori transmisných a distribučných sietí poskytovali „prioritný prístup do rozvodných sietí elektrickej energii vyrobenej z obnoviteľných zdrojov“.

  • Biopalivá a udržateľnosť

Najostrejšiu kritiku Brusel zinkasoval od environmentálnych organizácií, politikov i z vedeckej komunity za plán zvýšiť podiel biopalív na 10%. Požadujú, aby Komisia stanovila prísne kritérium udržateľnosti, pretože bez neho povedie nárast využívania biopalív k strate ekosystémov, odlesňovaniu, presídľovaniu obyvateľov, nárastu cien potravín a vyšším emisiám CO2.

Návrh Komisie obsahuje dve kritériá:

  • Využívanie pôdy: staré lesy s malou, alebo žiadnou činnosťou človeka nemôžu byť používané na pestovanie biopalív, vyňaté musia byť aj „lúky s vysokou biodiverzitou“, či pôda „uchovávajúca veľké množstvo uhlíka“, ako sú mokrade či „pôvodné rašeliniská“.
  • Dopad na emisie CO2: aby bolo pestovanie považované za udržateľné, celkové zníženie emisií skleníkových plynov vďaka produkcii biopalív musí byť aspoň 35% 

Komisia predloží kritériá udržateľnosti do konca roku 2010.

Slovensko má podľa exekutívy EÚ veľký potenciál pre zvýšenie využívania biomasy. Podľa vyjadrenia ministra hospodárstva Jahnátka pre TV Markíza ho chce slovenská vláda aj podporiť, má ísť však najmä o tzv. druhú generáciu biopalív.

  • Kto to zaplatí

Spolu s návrhom smernice o zvýšené využívania obnoviteľných zdrojov boli zverejnené aj revidované pravidlá štátnej pomoci. Otvorili možnosť vyššej pomoci z verejných fondov pre sektor obnoviteľnej energie, vrátane produkcie biopalív. Pri posudzovaní opodstatnenosti štátnej pomoci bude Komisia brať do úvahy aj kritériá udržateľnosti.

Ak chcú projekty získať štátnu pomoc, musia mať veľmi vysoké investičné náklady. Subvencie môžu získať najmä firmy, ktoré sú ochotné z vlastnej vôle plniť prísnejšie kritériá, ako stanovujú environmentálne požiadavky EÚ.

Komisia predpokladá, že väčšina pomoci bude poskytnutá prostredníctvom daňových úľav. Reforma štátnej pomoci nenavrhuje revíziu pravidiel pre daň z pridanej hodnoty – možnosť jej zníženia pre „zelené“ výrobky žiadalo napríklad Francúzsko a Británia.

Komisia predpokladá, že celý klimatický a energetický balík (čo zahŕňa aj systém obchodovania s emisiami pre 2012-2020) bude stáť menej ako 0,5% HDP Únie. Na druhej strane, Brusel sa opakovane odvoláva na „náklady nekonania“, o ktorých píše Sternova správa z roku 2006. Tvrdí tiež, že zvyšujúce sa ceny ropy a zemného plynu môžu spôsobiť, že zisk z podpory obnoviteľných zdrojov môže byť v skutočnosti „omnoho vyšší“, než sú súčasné výpočty Komisie.

Pozície

Slovak RE Agency podporuje záväzný cieľ 14% stanovený pre Slovenskú republiku a zároveň dúva, že zavedenie priebežných cieľov pomôže k transparentnosti a monitorovaniu postupu pri naplnení národného cieľa. Vyslovila tiež nádej, že sa podarí zlepšiť mechanizmus vynutiteľnosti plnenia záväzkov pre krajiny nedodržiavajúce stanovené priebežné ciele a že ich stanovenie bude motiváciou k tomu, aby Slovensko v najbližšom čase zlepšilo system podpory obnoviteľných zdrojov energie.

Slovenský europoslanec Vladimír Maňka (PES) pre tlačovú agentúru SITA uviedol, že  slovenské geografické podmienky sú priaznivé pre využívanie vodnej energie, energie získanej z biomasy a termálnej energie. “Využitie tohto potenciálu by znamenalo aj nové možnosti rozvoja jednotlivých regiónov, napríklad vďaka prostriedkom zo štrukturálnych fondov alebo v podobe štátnej pomoci,” doplnil pre SITA. 

REKLAMA

REKLAMA