Odkiaľ vezme Slovensko energiu?

Energetická konferencia v Bratislave hovorila o alternatívnych zdrojoch, energetickej bezpečnosti, i mieste jadrovej energetiky. Komisár pre energetiku Piebalgs žiadal od Slovenska väčší rozvoj alternatívnych zdrojov.

elektrické vedenie 1
Komisia chce zjednotenie trhov s elektrickou energiou v EÚ. Zdroj: www.creativecommons.org

Pozadie

Energetika je v poslednom čase jednou z priorít politiky EÚ.

  • Spoločná energetická politika: Energetika je stále v značnej miere v kompetencii národných štátov, posilňuje sa však jej európsky rozmer. EÚ ako celok je na globálnom energetickom trhu omnoho silnejším hráčom, než ktorákoľvek členská krajina individuálne. Na druhej strane, energetické záujmy členských krajín bývajú niekedy rozdielne (príkladom je budovanie plynovodu dnom Baltského mora ktorý spojí Rusko s Nemeckom, no obíde Poľsko, ktoré tak stratí príjmy z tranzitu), čo sťažuje hľadanie spoločných pozícií.
  • Energetická bezpečnosť: EÚ je závislá od dovozu energetických surovín, najmä ropy a zemného plynu. Minuloročný ukrajinsko-ruský tohoročný bielorusko-ruský konflikt, ako aj rastúce ceny ropy a zemného plynu, pred EÚ odhalili jej zraniteľnosť. Zabezpečenie stálych dodávok sa tak stalo jednou z priorít vzťahov s krajinami vyvážajúcimi a transportujúcimi energetické suroviny. Posilňujú sa aj snahy o diverzifikáciu zdrojov a dovozných trás, ako aj hľadanie alternatívnych zdrojov energie.
  • Energetika a životné prostredie: Výroba a spotreba energie je v mnohých prípadoch spojená s environmentálnymi dopadmi, najmä emisiami skleníkových plynov, ktoré s vysokou pravdepodobnosťou vyvolávajú klimatické zmeny. Európska únia prijala záväzky v oblasti zvyšovania energetickej efektívnosti (šetrenia energiou) i zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov (20% do roku 2020).
  • Energetický mix: Pomer jednotlivých zdrojov energie na celkovej spotrebe je problémom s ekonomických i environmentálnym rozmerom. Alternatívne zdroje energie, resp. výroba energie postupmi, ktoré výrazne menej poškodzujú životné prostredie (napr. technológia „čistého uhlia“) si vyžadujú veľké investície, a preto sú z krátkodobého hľadiska nákladnejšie ako konvenčná výroba energie, v dlhodobom horizonte, však môžu pomôcť predísť nezvratnému poškodeniu životného prostrenia.

Vo štvrtok 19. apríla 2007 sa v Bratislave uskutočnila konferencia „Energetická politika pre Európu“ za účasti komisára pre energetiku Andrisa Piebalgsa, ministra hospodárstva Slovenskej republiky Ľubomíra Jahnátka a poslanca Európskeho parlamentu Jána Hudackého. Konferenciu organizovalo Zastúpenie Európskej komisie v Slovenskej republike a Informačná kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku.

Otázky

Obnoviteľné zdroje

Členovia EÚ sa zaviazali, že budú do roku 2020 vyrábať 20% energie z obnoviteľných zdrojov. Tento plán však má byť konkretizovaný pre jednotlivé členské krajiny podľa ich potenciálu a „štartovacej čiary“.

Slovensko dnes vyrába z obnoviteľných zdrojov (mimo vodných elektrární) 1% energie. Podľa ministra Jahnátka sa má tento podiel do roku 2010 zvýšiť na 4%, do 2015 na 8% a do 2020 na 12%. Podiel biozložiek na pohonných hmotách má narásť na 10%, podľa ministra na to Slovensko potrebuje asi 300 000 hektárov pôdy.

Minister sa vyjadril skepticky k možnosti rozvoja veternej energie. Podľa neho je na Slovensku príliš málo oblastí s dostatočnou rýchlosťou vetra, okrem toho sú mnohé z nich v chránených oblastiach a národných parkoch, ktoré by boli poškodené nie len stavbou turbín, ale aj prenosovej sústavy.

Na druhej strane, dobrý potenciál vidí v slnečnej energii, kre vláda prijala plán finančnej podpory montáže slnečných kolektorov pre tvorbu tepla. Rozšírenie podpory aj na výrobu elektrickej energie bude závisieť od dostupnosti nových technológií.

Vodná energia je na Slovensku tradične rozvinutým zdrojom. Podľa ministra možno efektívne premýšľať ešte o stavbe štyroch veľkých a niekoľko sto malých vodných elektrární. Vláda v súčasnosti hľadá najlepšiu formu stimulov.

Podľa komisára Piebalgsa má Slovensko omnoho vyšší potenciál rozvoja obnoviteľných zdrojov energie, než je to v súčasnosti. Nové členské krajiny by sa mali podľa neho poučiť z príkladu Portugalska, ktoré dokázalo využiť značnú časť z regionálnej pomoci EÚ príve na podporu obnoviteľných zdrojov.

Jadrová energia

Minister hospodárstva Jahnátek i europoslanec Hudacký sa na konferencii vyjadrili na podporu jadrovej energie. Podľa ministra je jadrová energia „ekonomický a pre Slovensko dôležitý zdroj výroby elektriny“, pretože sa na nej podieľa 60%.

Ešte jednoznačnejšia podpora zaznela od europoslanca Jána Hudackého, podľa ktorého „Bez jadrovej energie nie je možné v roku 2020 zaistiť na Slovensku 20% z obnoviteľných zdrojov energie.“

Energetické vzťahy s Ukrajinou

Minister Jahnátek i komisár Piebalgs sa tiež dotkli energetických vzťahov s Ukrajinou. Tá je potenciálnym dôležitým dodávateľom elektrickej energie, Kyjev požiadal o členstvo v UCTM, Únia žiadosť v súčasnosti hodnotí. Komisár Piebalgs pripomenul, že súčasťou Memoranda o porozumení medzi EÚ a Ukrajinou sú aj podporné kroky pre obchod s elektrickou energiou, jeho rozvoj však bude závisieť okrem iného aj od zaistenia dostatočnej bezpečnosti výroby jadrovej energie na Ukrajine. Podľa komisára však Ukrajina bude skôr či neskôr integrovaná do trhu EÚ s elektrickou energiou.

Minister Jahnátek potvrdil snahu Slovenska nakupovať časť prebytočnej energie z Ukrajiny, predovšetkým po roku 2010, keď sa očakáva výpadok dodávok elektrickej energie kvôli odstávke jadrových reaktorov v Bohuniciach. Ukrajinské ceny elektrickej energie sú súčasne nižšie, než pri nákupe z iných krajín. Potrebný je však rozvoj prepravnej infraštruktúry – buď dobudovanie asi 300 kilometrového úseku prenosovej sústavy, alebo posilnenie existujúcej.

Pozície

Na tlačovej konferencii zhrnul komisár pre energetiku Andris Piebalgs otázky, o ktorých rokoval s ministrom Jahnátkom. Komisár pripomenul zastavenie prívodu ropy z Ruska na začiatku roka v tomto kontexte zdôraznil potrebu zabezpečenia stálych dodávok a hľadania alternatív k rope a zemnému plynu. Slovensko má podľa komisára strategickú pozíciu vo vzťahu k energetickej politike Únie, preto je potrebné posilniť kapacity prepojenia so susednými krajinami, ktoré umožnia väčšie energetické toky.

Podľa ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka Slovensko plánuje ďalšie investičné projekty v energetickej oblasti, vrátane stavby nových elektrární, tie však majú byť financované zo súkromných zdrojov. Odmietol tak špekulácie o možnosti priamej angažovanosti štátu. Úlohou štátu je podľa ministra iniciovať záujem o investície v oblasti energetiky a vytvoriť vhodné prostredie.

Poslanec Európskeho parlamentu Ján Hudacký (EPP-ED) vo svojej prezentácii na konferencii položil dôraz na potrebu zvýšenia konkurencieschopnosti energetického sektora na Slovensku, ale aj v celej EÚ, prostredníctvom ďalšej liberalizácie energetického trhu. Súčasne podčiarkol potrebu vyššej energetickej efektívnosti vedúcej k úsporám energie. Slovensko má, rovnako ako iné členské krajiny, do 1. júla 2007 predložiť akčný plán zvyšovania energetickej efektívnosti.

Europoslanec Vladimír Maňka (SES) hovoril o súvislostiach medzi investíciami do energetiky a klimatickými zmenami: „Na riešenie globálneho oteplenia budeme na konci storočia musieť vynaložiť viac, ako 16 biliónov eur ročne. Pre porovnanie v Európe na najbližších 20 rokov je potrebné investovať jeden bilión eur na výmenu starnúcej infraštruktúry v oblasti energetiky. Už tieto astronomické čísla hovoria, že je potrebné konať teraz, bude to podstatne lacnejšie, zabránime obrovským škodám.“

Environmentálna organizácia Za matku Zem vo svojom tlačovom vyhlásení ostro kritizovala dôraz, ktorý kládol minister Jahnátek a europoslanej Hudacký na jadrovú energiu. Príliš veľkú závislosť od jadra (60% výroby energie na Slovensku) považujú za rizikovú, pričom tiež pripomínajú, že jadrové palivo pre naše typy elektrární môže byť dovážané výhradne z Ruska. Združenie poukazuje tiež na environmentálne aspekty – reaktory v Jaslovských Bohuniach a Mochovciach podľa neho nespĺňajú bezpečnostné štandardy, Slovensko nemá žiadne riešenie likvidácie rádioaktívneho odpadu. Potenciál vidia v úsporách energie (až 20-25%) a obnoviteľných zdrojoch, ktoré považujú za dlhodobo podceňované.

Slovenské elektrárne v reakcii na vyhlásenia environmentálnych organizácií upozornili, že investujú do bezpečných a moderných jadrových zariadení, “pretože táto technológia je ideálnou súčasťou palivového mixu.” “Jadrové zariadenia majú významný podiel na výrobe elektrickej energie vo všetkých priemyselných krajinách Európy, Ázie, a Ameriky. V Európe elektrická energia vyrobená v jadrových elektrárňach predstavuje tretinu z celkového objemu vyrobenej elektrickej energie a je hlavným zdrojom výroby elektrickej energie s nulovými emisiami CO2“, píše sa vo vyhlásení firmy.

REKLAMA

REKLAMA