Odpad z fariem: zlatá bonanza?

Zber poľnohospodárskeho odpadu môže byť pre farmárov lukratívnym biznisom. EÚ by im však mala dať správne stimuly, aby biomasu využívali na výrobu biopalív.

V roku 2020 by mohla byť európska ekonomika o 31 miliárd eur ročne bohatšia – ak by sa využívali zvyšky plodín, ktoré inak ostávajú po zbere na poliach a hnijú, a premieňali na biopalivá druhej generácie. Tvrdí to štúdia, ktorú minulý týždeň vydal Bloomberg New Energy Finance.

Pomohlo by to tiež oživiť farmársky sektor vytvorením nových pracovných miest, väčšinou vo vidieckych oblastiach.

Správa, podporovaná dánskym biotechnologickým gigantom Novozymes, odhaduje, že do roku 2020 by 27 členských krajín mohlo takýmto spôsobom využiť  asi 250-300 miliónov ton poľnohospodárskych zvyškov ročne.

Najväčší potenciál majú európske farmárske veľmoci NemeckoFrancúzsko. Podľa správy prispieva stredná a východná Európa k celkovému množstvu využiteľného odpadu asi štvrtinou.

Najväčšiu časť odpadu tvorí slama z pšenice, zvyšky cukrovej repy a slama z jačmeňa. Poľnohospodárstvo by prispelo k celkovému množstvu takto využívanej biomasy asi 80%, zvyšok spadá na lesníctvo a tuhý odpad z domácností.

Z nich by bolo možné vyrobiť 75-90 miliárd litrov bioetanolu druhej generácie, odhaduje Bloomberg. Správa predpokladá, že by sa zbiera a spotrebovala len štvrtina celkovo dostupnej biomasy, zvyšok by sa nechal rozložiť na poliach, aby obohatil pôdu živinami.

Stimuly

Dnes však európski farmári nedostávajú žiadne stimuly na spracovanie zvyškov zberu. V Spojených štátoch je situácia iná – v 2009 zaviedla vláda schému, v rámci ktorej finančne podporuje ich zber. BCAP (Biomass Crop Assistance Programme) ponúka 45 dolárov za tonu suchej biomasy.

„Podobne jasná podporná politika by výrazne pomohla producentom biomasy v EU-27 a umožnila odomknúť niektoré z týchto zdrojov“, konštatuje správa.

Prichádza k záveru, že EÚ by mala prijať jasný mandát podpory biopalív druhej generácie, ktorý by prekračoval súčasný záväzok, že do 2020 má 10% palív pochádzať z obnoviteľných zdrojov.

Tento mandát by mal vytvoriť aj trh pre poľnohospodárske zvyšky. Keď ich farmári začnú dodávať v dostatočne veľkých množstvách, spustia sa investície do infraštruktúry pre dodávku a spracovanie biomasy.

Poľnohospodársky sektor má záujem o vývoj komodít a služieb, ktoré prispievajú k vidieckemu hospodárstvu a rozvoju, povedal generálny riaditeľ európskej farmárskej asociácie Copa-Cogeca, Pekka Pesonen.

„Biopalivá sú veľmi dobrým príkladom.“ Pesonen poukázal na fakt, že po prvotnom entuziazme sa stali biopalivá horúcim zemiakom, pretože sa na nich začalo pozerať ako na konkurentov potravín.

„Zrazu všetci hovorili, že farmári do toho nemôžu ísť, pretože to ohrozí bezpečnosť dodávok potravín.“

„Máme bočné produkty, ktoré môžu byť ľahko použité na biopalivá, no zatiaľ nebolo politicky veľmi jasné, že ich máme podporovať“, povedal Pesonen. „Farmárom by to dávalo zmysle, pretože v konečnom dôsledku ide o efektívne využitie zdrojov a zvýšenie produktiity.“

„Zdá sa, že na to EÚ už dávno zabudla“, dodal šéf farmárskej asociácie.

Kontroverzné biopalivá

Štúdia je po dlhom čase prvá, čo ponúka pozitívny obraz bioenergie.

Hádka o možné nepriame dôsledky intenzívnejšieho využívania biopalív však pokračuje. Európska komisia pripravuje odhad rizík pestovania energetických plodín. Sú medzi nimi „nepriama zmena využívania pôdy“ vo vzdialených krajinách – prechod od pestovania potravín k energetickým plodinám – aj vyrubovanie pralesov, aby sa uvoľnila pôda na nové plantáže.

Stopercentne udržateľnou alternatívou však majú byť biopalivá druhej generácie, ale len v prípade, ak sa na ich výrobu použijú zvyšky, ktoré by inak ostali na poliach. Podľa expertov však Únia dosiahne stanovený 10% podiel palív z obnoviteľných zdrojov v doprave najmä vďaka biopalivám druhej generácie. Ich prvá generácia, ako aj elektromobily, sa totiž stane široko dostupnou až po roku 2020.

Výskum a vývoj na tomto poli pokračuje. Začiatkom roku predstavil Novozymes nový enzým, ktorý má zlacniť výrobu bioetanolu natoľko, že sa stane cenovo porovnateľným s benzínom. Vďaka vyvinutejším rámcom podpory využijú túto technológiu najprv v Spojených štátoch, povedal prezident firmy Lars Hansen pre EurActiv.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA