Olympiáda využíva veľa inovatívnych projektov OZE

Aj pre európsku smernicu sa organizátorom olympiády v Londýne nepodarilo postaviť veternú turbínu a dosiahnuť 20 % podiel obnoviteľnej energie. Namiesto toho energeticky zrenovovali tisíce domov, postavili solárne panely i tzv. hotel pre hmyz. Elektrinu vyrábajú návštevníci aj samotnou chôdzou.

Organizačný výbor londýnskych olympijských hier chcel pôvodne vyrábať 20 % elektriny potrebnej pre Olympijský park z nových lokálnych obnoviteľných zdrojov energie. Spomedzi rôznych projektov od energetického zhodnotenia odpadov, cez vybudovanie veterných turbín, biodieslové generátory, elektromobily po fotovoltické inštalácie sa ako najťažšia ukázala výstavba veternej turbíny s výkonom 2MW.

Hoci bol už v roku 2008 predbežne vybratý pozemok a v rámci výberového riadenia aj takzvaný preferenčný účastník, napokon sa turbínu nepodarilo postaviť.

Rozptýlenie, smernica, reputácia…

Ako sa uvádza v Energetickej stratégii Olympijského parku, prvé námietky voči zelenému projektu mala športová federácia, ktorá sa okrem iného obávala, že rotujúce vrtule budú rozptyľovať atlétov. Olympijský úrad ODA si tak nechal vypracovať štúdiu o vizuálnom vplyve vrtúľ, ktorá potvrdila, že by bol zanedbateľný.

Následne začali prieťahy v rokovaniach s majiteľom vybratého pozemku a objavili sa obavy z možného pádu ľadových úlomkov z turbín. Ďalšia štúdia ukázala, že toto riziko je na úrovni 1:12.000 prípadov, avšak vytvorením vyhradenej zóny je možné ho znížiť na 1:1.000.000, čo je nižšie ako riziko zabitia pri nehode na ceste (1:20.000).

Po dohode o prenájme pôdy a bezpečnostných opatreniach sa preferenčný dodávateľ stiahol z projektu s odôvodnením, že akýkoľvek incident by mu príliš poškodil reputáciu.

Počas hľadania alternatívneho dodávateľa vstúpila do platnosti smernica EÚ o strojových zariadeniach (2006/42/ES), podľa ktorej bola väčšina výťahov používaných pri interných prácach na turbíne nevyhovujúca.

Pri vyhlásení druhého tendra už žiadna firma neprejavila záujem o výstavbu turbíny, ktorá mala ročne ušetriť asi 1.000 ton emisií uhlíka. Organizátori tým na obstarávaní, dizajne a súvisiacich konzultačných činnostiach prišli o vynaložené náklady vo výške 842.000 libier (cez 1 milión eur).

Súčasťou pôvodného projektu bolo aj integrovanie rôznych systémov OZE do výstavby nových olympijských stavieb, ale organizátori narazili na fixné ceny kontraktov pre dizajn a výstavbu. Napokon sa uspokojili s kotlami na biomasu, siedmimi malými vertikálnymi veternými turbínami s výkonom 5 kW integrovaných do stožiarov osvetlenia v Olympijských záhradách a 106 fotovoltickými panelmi v stĺpoch osvetlenia po celom Olympijskom parku.

Náhradné riešenia

Organizátori v roku 2011 znížili cieľ pre podiel OZE na dodávkach elektriny na 9 % a  museli vymyslieť ako znížia emisie uhlíka, ktoré sa rozhodli merať počas príprav i konania olympijských hier.

Ako hlavná alternatíva za veľkú veternú turbínu vznikol projekt energetickej renovácie 2800 domov a 12 škôl v štvrti Východného Londýna, ktorého prínos by mal byť pre miestnu komunitu dlhodobejší než v prípade pôvodných plánov.

Úrad ODA sa tiež rozhodol pre dodatočnú inštaláciu solárnych panelov, ktoré sa stali komerčne oveľa atraktívnejšie vzhľadom na zavedenie výkupných cien. Začiatkom roku sa inštalovali FV panely na strechu budovy hlavného press-centra a po ukončení hier sa v rámci transformácie tzv. Severného parku panely vybudujú aj na streche plánovaného poschodového parkoviska.

Panely nad hlavami novinárov sú navyše zasadené do živej strechy, ktorá obsahuje aj tzv. hotel pre hmyz (bug hotel). Tým by sa mali emisie budovy znížiť ročne o 30 ton CO2 a podporiť miestna biodiverzita.

V správe o udržateľnosti OH z apríla 2012, sa uvádza, že hoci sa fotovoltika a živá strecha zdali byť spočiatku v konflikte, panely môžu poskytnúť útočisko pre rôzne živočíšne druhy a mikroklimatický efekt zo živej strechy by zase mohol zlepšiť efektívnosť panelov.

Kroková elektrina

ODA sa tiež so spoločnosťou Pavegen Systems dohodla na priekopníckom dočasnom chodníku, ktorý vedie od stanice metra West Ham k Olympijskému parku. Priamo do chodníka je zabudovaných 12 dlaždíc, ktoré pri každom došľape menia kinetickú energiu na elektrinu. Pri 12 miliónoch krokoch sú tak schopné vyprodukovať 72 miliónov joulov energie, čiže asi 20 kWh elektriny, ktorou by sa dalo za hodinu nabiť 10.000 mobilných telefónov.

Vzniknutá energia sa využíva na osvetlenie chodníka, nadbytok vyprodukovanej elektriny sa ukladá v batérii dlaždice. Objem vygenerovanej energie je možné sledovať aj online.

Úrad zodpovedný za rozvoj olympijských priestorov a infraštruktúry ODA v súvislosti so získanými skúsenosťami, priznal: „Prílišné spoliehanie sa na špecifické technológie … môže oslabiť schopnosť projektu adaptovať sa na zmenu a zmeniť svoj prístup, ak táto technológia zlyhá. ODA sa príliš spoliehala na veternú turbínu a nakoľko sme boli nútení ju zrušiť, projekt bojoval v snahe naplniť ciele obnoviteľnej energie a redukcie uhlíka.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA