Parlament trvá na záväznej trojici cieľov do roku 2030

Európsky parlament podporuje záväznú trojicu cieľov v oblasti klímy a energetiky do roku 2030. Návrhy Komisie z konca januára, ktoré sú menej ambiciózne, sa na pôde Parlamentu stretli s hlbokým znepokojením.

Európsky parlament včera (5.2.) vyzval Komisiu a členské štáty, aby sa stanovil záväzný cieľ EÚ znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov aspoň o 40% v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Poslanci tiež požadujú záväzný cieľ 40% energetickej účinnosti EÚ, a to v súlade s výsledkami výskumu týkajúceho sa potenciálu nákladovo účinných úspor energie, ako aj záväzok vyprodukovať do roku 2030 aspoň 30 % celkovej konečnej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov.

Tieto záväzné ciele EÚ by sa mali realizovať prostredníctvom individuálnych národných cieľov, ktoré zohľadňujú osobitnú situáciu a potenciál každého členského štátu. Nelegislatívne uznesenie nadväzuje na Zelenú knihu Komisie, ktorá v marci 2013 odštartovala diskusiu o balíku opatrení v oblasti klímy a energetiky na roky 2020-2030.

 „Ceny energií významne vplývajú na firmy, priemysel a našich občanov. Ak chceme znížiť dovoz energií zo zahraničia, musíme v Európe vyrábať viac, pričom naše zdroje budeme využívať lepšie a efektívnejšie,“ uviedla spravodajkyňa výboru EP pre životné prostredie Anne Delvaux (Európska ľudová strana, Belgicko).

„Široký energetický mix s vyššou energetickou účinnosťou predstavuje najlepší spôsob, ako znížiť emisie skleníkových plynov, podporiť nové technológie a inovácie, vytvoriť pracovné miesta a pretvoriť našu ekonomiku na ekologické hospodárstvo,“ dodala.

Uznesenie sa schválilo pomerom hlasov 341 (za): 263 (proti): 26 (zdržalo sa hlasovania)

Rozdelený Parlament, strany i krajiny

Hoci silnejšie ciele získali v pléne väčšinovú podporu, mnohí konzervatívni a stredo-pravicoví poslanci sa obávajú možných dopadov na firmy.

Spravodajca výboru EP pre priemysel Konrad Szymański (Európski konzervatívci a reformisti, Poľsko) dokonca  po hlasovaní požiadal o odstránenie svojho mena zo správy.

„Tento výsledok nie je uspokojivý. Sľubujeme sebe samým, Európanom a európskemu priemyslu, že nová klimatická politika bude realistická, flexibilná a nákladovo efektívna. To sú veľmi dobré predsavzatia. Zdvojnásobenie cieľov znižovania emisií po roku 2020 však nie je realistické. Je to cesta k znižovaniu konkurencieschopnosti európskeho priemyslu,“ reagoval.

„Prijatie týchto cieľov pred rozhovormi v Paríži v roku 2015 je chybou. Nemali by sme ukázať všetky naše karty predtým, ako sa vyjadria naši partneri. Záväzné ciele pre obnoviteľné zdroje energie a energetickú účinnosť nepatria medzi flexibilné opatrenia. Dobre vieme, že členské štáty a jednotlivé odvetvia majú rôzne kapacity,“ dodal.

Krátkozraká Komisia?

V januári predložila Komisia novšiu verziu návrhov, ktoré sú však podľa Parlamentu krátkozraké a málo ambiciózne hneď na viacerých úrovniach, obzvlášť  pokiaľ ide o nedostatok vnútroštátnych cieľov v oblasti obnoviteľných zdrojov a zmysluplných opatrení na podporu energetickej efektívnosti.

Komisia navrhla zníženie emisií o 40 % pod úroveň z roku 1990, ktoré sa dosiahne výhradne prostredníctvom domácich opatrení a zvýšenie podielu OZE minimálne na 27 % ako cieľ záväzný pre celú Úniu, pričom členské štáty si určia národné indikatívne ciele na jeho splnenie. Úloha energetickej účinnosti v rámci do roku 2030 sa podrobnejšie zváži pri preskúmaní smernice o energetickej účinnosti, ktoré sa má uskutočniť v tomto roku.

O návrhu tento týždeň komisárka pre klimatické opatrenia Connie Hedegaard rokovala so slovenskými ministrami a ďalšími stakeholdermi na konferencii v Bratislave. Výsledok včerajšieho hlasovanie označila za „dobrý výsledok“ a „jasný signál“ vládam EÚ na podporu emisného cieľa 40 %. „Dúfam, že vlády EÚ budú počúvať!“ uviedla Hedegaard.

Včerajšie hlasovanie potešilo aj environmentalistov. Podľa Brook Rileyho z organizácie Priatelia Zeme je to „protichodný signál voči nebezpečne slabým návrhom Komisie z minulého mesiaca.“

Výzva pre nový Parlament

Na marcovom summite budú o podobe klimaticko-energetického rámca rokovať lídri členských krajín, ktorých predbežné postoje sa zásadne líšia. Slovensko sa napríklad v súčasnosti prikláňa k stanoveniu cieľa na úrovni EÚ iba v oblasti redukcie skleníkových plynov, pričom januárový návrh Komisie označujú ministri hospodárstva i životného prostredia za značne ambiciózny.

Vzhľadom na májové voľby bude pre konečnú podobu politiky do roku 2030 podstatné zloženie nového Európskeho parlamentu. Prieskumy verejnej mienky predpovedajú posilnenie pravicových a euroskeptických strán, čo by mohlo oslabiť environmentálne ambície EÚ.

Kľúčom by mohla byť Európska ľudová strana, od ktorej sa očakáva, že by mohla získať väčšinu kresiel. Zavážiť by teda malo, na ktorú stranu debaty sa EĽS prikloní.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA