Plány „energeticky nulových“ budov

Energetika a životné prostredie sú dôležitou témou prezidentskej kampane v USA. Demokratický kandidát Barack Obama napríklad navrhuje, aby si budovy postavené po 2030 vyrábali všetku energiu, ktorú spotrebujú.

Energetický plán, ktorý je súčasťou volebného programu senátora Obamu, obsahuje aj návrh na podporu stavby budov s nulovými energetickými požiadavkami. Podľa plánu by si mali budovy postavené po roku 2030 byť schopné vyrobiť energiu, ktorú spotrebovávajú. Podobnú legislatívu už prijala napríklad Kalifornia, kde má začať platiť požiadavka nulovej energetickej náročnosti od roku 2020.

Existuje viacero technologických riešení – nahradenie strešnej krytiny solárnymi panelmi, použitie veterných mikroturbín, či podzemné tepelné pumpy. Prakticky všetky z nich sa už do istej miery využívajú, zmyslom legislatívy má byť vytvorenie incentív, ktoré presvedčia stavebné firmy (a spotrebiteľov), že sa oplatí vynaložiť vyššie počiatočné náklady, pretože z dlhodobého hľadiska ich takéto budovy „splatia“.

S energetickou efektívnosťou budov bojuje aj Európska únia. V januári 2006 stúpila do platnosti Smernica o energetických výsledkoch budov, ktorá zaväzuje členské krajiny prijať opatrenia na šetrnejšiu spotrebu energie. Nedávno zverejnená správa britskej Royal Institution of Charteres Surveyors však ukázala, že pokrok je vo všeobecnosti pomalý. Zatiaľ čo Dánsko, NemeckoRakúsko požiadavky smernice naplnili, ďalší členovia zaostávajú. V októbri 2007 dokonca Komisia pohrozila Francúzsku a Lotyšsku právnymi krokmi za to, že jej neposkytli „všetky potrebné dôkazy k záveru, že obe krajiny implementovali požadované opatrenia“.

Vo všeobecnosti najviac zaostávajú nové členské krajiny, ktoré „stále čelia zásadným problémom, predovšetkým kvôli ich minulosti, ktorá im zanechala dedičstvo vysoko neefektívnych budov z prefabrikátov“, konštatuje správa.

REKLAMA

REKLAMA