Plyn rozháda Európu

Ministri energetiky sa majú dnes dohodnúť na šiestich prioritných „osiach“ posilnenia energetickej bezpečnosti EÚ. Diskusia sa strhne najmä okolo možnej účasti Gazpromu v projekte Nabucco.

Plynovy horák
www.exponent.com

Pozadie

V novembri 2008 predložila Komisia Druhý balík strategického preskúmania energetickej politiky. Dokument sa zaoberá aj zvyšovaním bezpečnosti dodávok energií a stanovuje priority pre nasledujúcu Komisiu.

Európsky parlament ho podporil vo februári a lídrov EÚ vyzval, aby prijali „nový ambiciózny a ďalekosiahly plán diverzifikácie“ energetiky.

Preskúmanie navrhuje transportných ciest a zdrojov plynu do Kaspického regiónu, ak to „politické podmienky dovolia“. Alternatívou voči preprave z Ruska cez Ukrajinu sú podľa neho plynovody Nabucco, TureckoGréckoTaliansko, a Južná vetva.

Okrem Komisia v januári navrhla, aby sa neminuté peniaze z rozpočtu Únie (najmä z kapitoly poľnohospodárstvo) presunuli na podporu energetických projektov a širokopásmového internetu. Ide o 5 miliárd eur, ktoré by sa inak vrátili do rozpočtov členských krajín.

Dôraz na zemný plyn

Podľa vysoko postaveného diplomata je 27 členských krajín blízko dohode na „šiestich prioritných osiach“ pre posilnenie energetickej bezpečnosti Únie. Po januárovej kríze dominuje osiam zemný plyn – päť z nich sa týka posilnenia či diverzifikácie transportných ciest. Ide o plán prepojenia plynárenskej infraštruktúry v Baltskom mori, stavba nových terminálov pre LNG (skvapalnený plyn), a nové prepojenia v Stredozemnom mori, juhovýchodnej Európe a na Balkáne.

Čo s Ruskom

Medzi nimi je aj zatiaľ nedefinovaný „Južný koridor“, v ktorom však plynovod Nabucco, plánovaný Európskou úniou, súťaží s Južnou vetvou, ktorú rozvíja ruský Gazprom.

Otázkou však ostáva, či má Únia prizvať k účasti na Južnom koridore aj Rusko. „Dokážeme to aj bez ruského plynu?“, pýtal sa nemenovaný európsky diplomat.

Niektoré väčšie členské krajiny, vrátane Francúzska a Talianska, sa netaja tým, že by chceli do projektu Nabucco zapojiť aj Moskvu. Navrhovala to aj nedávna správa prijímaná v Európskom parlamente, pripravená francúzskou europoslankyňou Anne Laperrouze. Nakoniec bola táto jej časť prehlasovaná, čo však len odhalilo rozdiely medzi skupinou žiadajúcou väčšiu spoluprácu s Ruskom, a krajinami, ktoré chcú oslabiť jeho dominantný vplyv na dodávky plynu do EÚ.

Bude dosť plynu?

Ďalšou neznámou je schopnosť krajín, ktoré majú byť pre Nabucco dodávateľmi (Azerbajdžan, stredoázijské krajiny Kaspického regiónu, prípadne Irán) poskytnúť dostatok plynu. „Je to otázka ekonomickej životaschopnosti, no je to aj politická otázka“, tvrdí diplomat z jednej z veľkých členských krajín. „Niektorí podporovatelia Nabucco začínajú hovoriť, že zapojenie Ruska do projektu by bolo dobrou myšlienkou.“

Liberalizácia verzus bezpečnosť?

Diskusia o bezpečnosti dodávok plynu odhalila aj rozdielne názory na liberalizáciu európskej energetiky. Návrh Komisie rozpútal diskusiu najmä o „vlastníckom unbundlingu“ – oddelení vlastníctva výroby a distribučných sietí, ktoré by znamenalo rozbitie veľkých, vertikálne integrovaných energetických firiem ako GDF Suez či ENI ktoré predávajú plyn a súčasne ho distribuujú cez svoje plynovody.

Podľa predstaviteľa jednej členskej krajiny sú veľké integrované spoločnosti „nevyhnutné, aby sme mali určité kritické množstvo vo vzťahu ku krajinám dodávajúcim plyn“ – inak povedané, veľké integrované firmy budú rovnocennejším partnerom pre Rusko, či dodávateľov zo Severnej Afriky. „Dokonca aj najsilnejší zástancovia vlastníckeho unbundlingu sa ho teraz pri plyne vzdali“, tvrdí diplomat s poukazom na Britániu a Holandsko.

Financovanie

Rozdielne názory sú aj na financovanie projektov. Niektoré kľúčové členské štáty žiadajú, aby sa im investície spravodlivým spôsobom vrátili.

Európska komisia v januári navrhla, aby sa 3,5 miliardy eur neminutých v rozpočte EÚ realokovalo na podporu energetických projektov, najmä CCS technológií (zachytávanie a uskladňovanie uhlíka, má minimalizovať emisie CO2 z uhoľných elektrární), pobrežných veterných elektrární a nových plynárenských interkonektorov (prepojenie existujúcich plynovodných sietí). Návrh je súčasťou balíka na obnovu európskej ekonomiky.

Podpora všetkých členských krajín však nie je istá, pretože za normálnych okolností by sa tie peniaze vrátili do ich národných rozpočtov. V čase zverejnenia návrhu taliansky diplomat povedal, že je ním „zmätený“ a že „neodráža rozhodnutia Európskej rady v decembri“. Podľa neho má presun peňazí z poľnohospodárstva do iných sektorov pre Taliansko len minimálnu pridanú hodnotu, pretože Rím získa len 100 miliónov eur na plynovod, ktorý ho spojí s Gréckom.

Viaceré krajiny očakávajú, že rozdelenie peňazí bude reflektovať výšku príspevkov do spoločného európskeho rozpočtu, na základe princípu „juste retour“.

„Nikdy sme nezastávali princíp „juste retour“. No (vo výbere podporených projektov) musí existovať nejaká rovnováha… regionálna rovnováha“, tvrdí nemenovaný diplomat.

„Dnes sú tu dve krajiny, ktoré financujú ostatných, je to Francúzsko a Taliansko.“ Diplomat varoval, že „môžeme vojsť do úplnej slepej uličky“ v otázke financovania, i výberu projektov.

Ďalšie kroky

  • 19.-20. marec: o Druhom balíku strategického preskúmania energetickej politiky bude diskutovať summit

REKLAMA

REKLAMA