Plynová kríza pokračuje, politický tlak rastie

Ukrajina včera nereagovala na slovenský návrh „výmeny“ plynu. Vláda chce čakať do nedele, potom bude pracovať na alternatíve. Politický tlak na Moskvu a Kyjev rastie.

Ukrajina váha

Ukrajina včera nereagovala na návrh, s ktorým prišiel premiér Fico na ukrajinsko-ruskom turné. Ide o swapový obchod, v ktorom by Ukrajina dodávala Slovensku 20 miliónov m3 plynu zo zásobníkov pri spoločnej hranici, a Gazprom by jej dodal rovnaké množstvo na východe (EurActiv.sk, 15. január 2008).

Ukrajina má pri našich hraniciach tri menšie zásobníky, trochu viac vzdialený je veľký zásobník pri Bogorodčanoch. Z nich by sme mohli dostávať až 20 miliónov m3 plynu denne, čo by umožnilo zrušiť reguláciu pre priemysel.

Gazprom je presvedčený, že je to technicky možné, to isté tvrdí SPP. Ukrajinská strana však tvrdí, že je to komplikované. Musela by opäť prepnúť plynovody z mimoriadneho západno-východného, na štandardný východno-západný smer. Tým by prišla o plyn časť domácich spotrebiteľov. Hoci slovenskí i európski zástupcovia včera tlačili na Kyjev, aby návrh prijal, pozitívnu odpoveď zatiaľ nemáme.

Plyn z Jamalu

Druhou, komplikovanejšou cestou je získanie plynu tečúceho cez plynovod Jamal (BieloruskoPoľsko). Na to však musíme presvedčiť partnerov z EÚ, aby sa o surovinu s nami solidárne podelili, keďže Jamal je určený najmä pre NemeckoFrancúzsko. Premiér už včera rokoval so zástupcami nemeckej spoločnosti RWE, okrem nej by musel presvedčiť aj francúzsku Gaz de France Suez. SPP by potom ešte musel zabezpečiť, aby slovenská časť plynovodu fungovala na spätný chod, na čo nie je uspôsobená. Podľa spoločnosti to však nie je technicky a časovo až tak náročné.

Po plyn ide aj Gašparovič

Dnes ráno odcestoval na oficiálnu návštevu Ukrajiny aj slovenský prezident Ivan Gašparovič. Spolu s ním šiel aj minister hospodárstva Jahnátek. O jedenástej sa stretáva s prezidentom Juščenkom, rokovať budú o obnovení dodávok.

Okrem toho prebehne v Kyjeve aj rokovanie prezidentov piatich krajín susediacich s Ukrajinou.

Pomoc z Maďarska

Pomoc nám ponúkol maďarský MOL. Náš južný sused so dokázal zabezpečiť dostatočné zdroje na to, aby bolo včera zrušiť regulačný stupeň pre priemyselné podniky. Okrem toho nám ponúkol 1,5 milióna m3 plynu denne. Je potrebné len zabezpečiť jeho prepravu cez rakúsky plynový uzol Baumgarten do zásobníkov na Záhorí.

Zima

Krízový štáb sa včera zaoberal „čiernym dňom“ – čo sa stane, ak nám zásoby plynu dojdô.

Ak k nám plyn nepríde do konca januára, bude musieť byť vyhlásený regulačný stupeň 9. Pre priemyselné podniky to bude znamenať úplné odstavenie dodávok. Domácností sa to dotkne najmä kvôli teplu. „„Teplárne s odberom nad 400-tisíc kubických metrov by prešli na 80-percentný odber a ďalšie na 70-percentný odber, ale s tým, že nemocnice a zdravotnícke zariadenia by boli naďalej bez obmedzenia“, povedal včera minister Jahnátek.

V prvom rade by bola obmedzená dodávka teplej vody, potom by sa kríza mohla dotknúť aj vykurovania bytov. Lepšie by na tom boli teplárne fungujúce na biomasu či uhlie.

EÚ bude hľadať alternatívy

„Spor medzi Ruskom a Ukrajinou urýchlil proces hľadania dlhodobého riešenia dodávok energií,“ povedal podľa agentúry TASR český veľvyslanec v Rusku Miroslav Kostelka na tlačovej konferencii so šéfom Úradu Európskej komisie v Moskve Marcom Francom.

M. Franco dodal, že situácia je stále vážnejšia, a Ukrajina s Ruskom stratili v posledných dňoch v očiach Európanov „veľmi veľa zo svojej dôveryhodnosti ako ekonomickí partneri a otázka politickej dôveryhodnosti v tejto situácii naberá na význame každým dňom“.

Kostelka pripomenul, že Česká republika bude z pozície predsedníckej krajiny tlačiť na urýchlené dokončenie plynovodu Nabucco, ktorý by mohol do EÚ dodávať plyn z Kaspickej oblasti a zároveň obchádzať Rusko. Podľa Franca sú alternatívou aj investície do obnoviteľných zdrojov.

Medzinárodné konzorcium pre tranzit

Európske krajiny poškodené plynovou krízou by mali vytvoriť konzorcium, ktoré by kupovalo technický plyn z Ruska potrebný na zabezpečenie dodávok cez ukrajinské tranzitné siete. Ruský premiér Vladimir Putin to včera navrhol na stretnutí so šéfom talianskeho energetického koncernu Eni Paolom Scaronim.

Putinov hovorca na po stretnutí novinárom povedal, že medzinárodný charakter konzorcia by Ukrajinu odradil od odčerpávania technického plynu. Scaroni označil návrh za „konštruktívny“, oficiálne reakcie však zatiaľ nie sú známe.

Putin už niekoľko krát naznačil, že dlhodobým riešením by mohlo byť podriadenie ukrajinského tranzitu medzinárodnému konzorciu, napríklad formou prenájmu infraštruktúry. Podľa niektorých pozorovateľov to môže byť spôsob, ako snaží zvýšiť vplyv Ruska v ukrajinskom tranzite. O konzorciu sa diskutuje už od roku 2006, prezident Juščenko však zatiaľ trvá na tom, že tranzit ostane v rukách štátu.

“Technický plyn” je jednou z prekážok dosiahnutia dohody. Gazprom plánoval krátko po stretnutí Putina so Scaronim kontaktovať s návrhom na vytvorenie konzorcia európske spoločnosti ako E.ON či Ruhrgas.

Paolo Scaroni, ktorého spoločnosť chce konzorcium viesť, novinárom povedal, že ak majú ukrajinské plynovody fungovať, musia byť naplnené asi 140 miliónmi m3 plynu, ďalších 20 miliónov potrebujú denne na pohon kompresorov. “Zaplatíme za ten plyn a peniaze dostaneme naspat potom, ako Ukrajina a Rusko dosiahnu dohodu”, povedal podľa Bloomberg novinárom.

Krízový summit v Moskve

Zajtra bude v Moskve rokovať premiér Putin so svojou ukrajinskou kolegyňou Júliou Tymošenkovou. Na summite sa zúčastní ako pozorovateľ aj EÚ. Zastupovať ju bude český minister hospodárstva Martin Riman a komisár pre energetiku Andris Piebalgs.

Únia zatiaľ odmietla výzvu ruského prezidenta V. Medvedeva, aby sa v Moskve konal širší summit Ruska, Ukrajiny a európskych krajín zasiahnutých krízou. Viacerí predstavitelia dali najavo, že pokiaľ sa neobnovia dodávky, nie je na rokovanie vhodná doba. Okrem toho, summit by sa mal konať na území EÚ, čo uprednostňuje aj Ukrajina.

“Pokiaľ sa neobnovia dodávky plynu z Ruska na Ukrajinu v zhode so záväzkami, nie sú zrelé podmienky na konanie summitu”, cituje agentúra AFP hovorcu francúzskeho ministerstva zahraničných vecí F. Chevalliera.

Politický tlak rastie

Európski predstavitelia sa vyjadrujú na adresu Moskvy a Kyjeva stále kritickejšie. Barroso hovoril v Európskom parlamente o strate dôvery, nemecká kancelárka Angela Merkel sa včera vyjadrila, že ak budú dodávky prerušené dlhšie, Rusko môže stratiť svoju spoľahlivosť ako energetický partner.

A. Merkel sa dnes v Berlíne stretáva s V. Putinom. Očakáva sa, že budú diskustovať aj o plynovode Severná vetva, ktorý po dne Baltského mora spojí Rusko priamo s Nemeckom.

REKLAMA

REKLAMA