Plynová kríza tlačí do popredia otázku energetickej efektívnosti

Otázka energetickej bezpečnosti sa dostáva na vrchol politickej agendy EÚ. Kríza na Ukrajine zvýrazňuje význam opatrení na úsporu energie. Európa sa pripravuje na dlho trvajúci energetický prechod.

Bezpečnosť dodávok predstavuje v súčasnosti "akútny problém," povedal na konferencii k týždňu trvalo udržateľnej energie Günther Oettinger, európsky komisár pre energetiku. "Vývoj situácie na Ukrajine si vyžaduje v oblasti energetiky politickú reakciu."

Ambiciózny cieľ v úsporách energie do roku 2030 by mal pomôcť pri znížení emisií plynov CO2 aj znížení spotreby plynu, povedal Oettinger.

"Komisia odhaduje, že každé ďalšie 1% v úsporách energií zníži dovoz zemného plynu o 2,3%," dodal.

EÚ má v rámci energetickej politiky tri priority – konkurencieschopnosť, udržateľnosť a bezpečnosť dodávok. Konkurencieschopnosť sa do skupiny cieľov zaradila po vypuknutí finančnej krízy z roku 2008 a hospodárskej krízy, ktorá nasledovala.

Obavy z nedostatku komodity pred blížiacou sa zimou zosilneli po tom, ako minulý týždeň Rusko prerušilo dodávky plynu na Ukrajinu. V súvislosti s tým sa začali ozývať hlasy volajúce po rokovaniach o energetickej efektívnosti v rámci nadchádzajúceho hodnotenia doterajšieho plnenia cieľov, z ktorého by mohol vzísť návrh cieľov pre rok 2030.

Luxemburský europoslanec za Európsku stranu zelených, Claude Turmes, odporúča brať do úvahy odporúčania pre vyššie ciele na základe hodnotenia o posúdení vplyvov.

Jedno z kľúčových tvrdení, ktoré sa používa na zdôvodnenie uprednostnenia plynu pred energetickou efektívnosťou je predpokladaná rýchlosť s akou sa plyn dostane k užívateľovi k spotrebe.

Lekcia z roku 1973

Anthony Gardner, nový americký veľvyslanec pri EÚ, hovoril s nadšením o "kreatívnych stratégiách", ktoré boli výsledkom opatrení zavedených v dôsledku ropnej krízy z roku 1973.

Medzi prijaté opatrenia patrilo zavedenie celoročného letného času, čím sa znížila spotreba elektrickej energie pri svietení a menej sa vykurovalo. Maximálny rýchlostný limit bol stanovený na 88 km/h, čo pomohlo ušetriť zásoby paliva. K opatreniam patrila aj tlačová kampaň vyzývajúca k vypínaniu nepoužívaných svetiel.

"Po cenovej stabilizácii sa mnohé z týchto opatrení vytratili, ale ich trvalý prínos je nepriehladnuteľný," povedal Gardner. Upozornil pritom na skutočnosť, že spotreba ropy mala podľa predikcií počas neurčitej doby rásť, pričom v reáli jej spotreba poklesla.

"Bez pokroku v energetickej efektívnosti od roku 1973, by dnes Spojené štáty potrebovali o 50% viac dodanej energie, aby dosiahli hodnotu svojho súčasného HDP," povedal.

Boj o plyn

Krajiny EÚ, ako napríklad Veľká Británia, tvrdia, že by bolo nákladovo efektívnejšie, ak by namiesto nastavenia cieľa pre urýchlenie opatrení v oblasti energetickej efektívnosti, dostala prednosť energetická stratégia založená na podpore výrobcov plynu.

Tento prístup vyvolal vlnu kritiky od environmentalistov až po bývalého poradcu z Ministerstva pre energetiku a zmenu klímy, Dr Steva Fawkesa.

"Ohľadom bridlicového plynu existuje fixná idea, aj pri najlepšom scenári potrvá päť až desať rokov, než v tejto oblasti budeme mať nejaké významné objemy – za predpokladu ekonomicky prijateľnej ceny," povedal pre EurActiv.com.

Veľká Británia mala pripravený plán núdzovej odozvy na dopyt, ktorý počítal s platbami za presúvanie zaťaženia mimo špičku v čase špičky. Bol aj potenciál na zavádzanie mimoriadnych opatrení v oblasti rekonštrukcie budov, dodal.

"Vo všeobecnosti je problémom, že zásobovaniu sa prikladá väčší význam ako dopytu," povedal. "Musíme sa na to pozerať ako na zdroj, rovnako ako sme to urobili pri rope a zemnom plyne."

Rozpor pre nehospodárne budovy

Randall Bowie, poradca pre priemysel, ktorý vypracoval predchádzajúce smernice EÚ v energetickej oblasti, povedal, že ak mohli byť ľudia na vojnu vyškolení v priebehu niekoľkých týždňov, čo sa reálne stalo počas druhej svetovej vojny, inžinieri by určite mohli byť z dôvodu plynovej krízy obdobne vyškolení na rekonštrukciu budov.

"Ak by sme začali hneď, do deviatich mesiacov by sme mohli pozorovať pokles spotreby plynu," povedal pre EurActiv.com." S významnejším programom na renováciu budov by sme pravdepodobne do zimy mohli badať dopad na strane dovozu energií. To by si ale vyžadovalo plánovanie, národné vlády by to museli potlačiť."

Posledný plán pre energetickú bezpečnosť EÚ zahŕňa aj mimoriadne opatrenia v oblasti hospodárnosti budov, ako sú izolácia a dvojité zasklenie, ktoré majú byť jednou z potenciálnych odpovedí na nedostatok paliva.

Dotácie na dvojité sklá? 

Niektoré z východoeurópskych krajín najviac závislých na ruskom plyne, patria tiež medzi najmenej úspešné v dosahovaní energetickej efektívnosti. Stavby nemajú samostatné vykurovacie mechanizmy, to sa spája s malou motiváciou pre úspory paliva.

"Dal by sa zaviesť nástroj, vo forme dotácií, ktorý by zabezpečil, že ľudia si zavedú izoláciu a dvojité sklá," povedal pre EurActiv vysoký úradník jedného z členských štátov EÚ. "Samozrejme, budete potrebovať finančné prostriedky, ale doba návratnosti je často veľmi krátka. V mnohých členských krajinách existujú ľahko dostupné možnosti a niečo by sa urobiť dalo."

Potenciál pre palivový presun od uhlia k biomase a modernizácia mestských sietí na diaľkové vykurovanie môžu byť podľa Paula Vossa, riaditeľa Euroheat and Power, odozvou na palivovú krízu.

"Palivová flexibilita prináša v podobe diaľkového vykurovania ideálne riešenie pre  prípad náhleho prerušenia dodávok. Európa sa vo všeobecnosti pripravuje na dlho trvajúci energetický prechod," dodal.

Ďalšie kroky:

  • 26. júna: Európska rada by mala diskutovať o klimatických a energetických cieľoch pre rok 2030
  • September: zverejnenie správy k energetickej účinnosti v EÚ
  • September: klimatický Summit v New Yorku s Generálnym tajomníkom OSN Pan Ki-munom
  • Október: Európska rada by mala odsúhlasiť klimatické a energetické ciele pre rok 2030
  • December: klimatický summit UNFCCC v Lime, Peru
  • December 2015: klimatický summit UNFCCC v Paríži by mal odsúhlasiť návrh právne záväznej zmluvy o klíme pre všetky štáty zeme
  • 2020: Konečný termín pre členské krajiny EÚ aby splnili záväzné ciele znížiť emisie skleníkových plynov o 20% v porovnaní s rokom 1990 a navýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie na energetickom mixe EÚ na 20%. Naplniť nezáväzný cieľ zvýšenia energetickej účinnosti o 20% v porovnaní s rokom 2005

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA