Plynový spor: Namiesto dohody vzájomné obviňovanie sa

Moskva stanovila Kyjevu nové ultimátum na splatenie dlhu. Obe strany sa vzájomne obviňujú, ostávajú v telefonickom kontakte.

Gazprom predĺžil Kyjevu ultimátum na splatenie dlhu do pondelka 16. júna a zároveň opäť pohrozil zastavením dodávok plynu. K tomu môže dôjsť pokiaľ Kyjev svoj dlh do tohto dátumu nevyrovná. Hrozba ohrozenia dodávok plynu ďalej do Európy tak pretrváva.

Ukrajinský minister energetiky Jurij Prodan pre EurActiv povedal, že Rusko zámerne bráni pokroku v rokovaniach a vytvára si manévrovací priestor na to, aby presvedčilo partnerov v EÚ o výhodách plynovodu Južný tok, ktorý má viesť mimo územie Ukrajiny.

Po ďalšom kole rokovaní absolvovali zúčastnené strany zastúpené ruským ministrom energetiky Alexandrom Novakom, Jurijom Prodanom a eurokomisárom Güntherom Oettingerom oddelené tlačové konferencie. Zhodne na nich informovali, že dohodu sa uzavrieť nepodarilo.

Alexander Novak uviedol, že Rusko navrhlo zľavu na cenu plynu dohodnutú v roku 2009 ešte za vlády bývalej ukrajinskej premiérky Julie Tymošenkovej. Jednalo by sa o zľavu zo sumy 485 dolárov za tisíc kubických metrov.

Samotná zľava by vychádzala z udelenia výnimky na clo. Vďaka tomu by cena za plyn klesla o 100 dolárov (73,82 eur). Kyjev by tak platil Moskve 385 dolárov za tisíc kubických metrov.

Novak ďalej povedal, že cena na úrovni 385 dolárov za tisíc kubických metrov, ktorú Kyjev „platil“ na základe dohody s dnes už bývalým ukrajinským prezidentom Viktorom Janukovyčom, bola zo strany Ruska iba gestom, ktoré bralo do úvahy ťažkú ​​hospodársku situáciu svojho suseda. Navrhnutá cena so započítanou zľavou mala podľa neho odradiť Ukrajinu od uchýlenia sa k reverznému plynu od západných susedov.

V otázke naakumulovaného dlhu nebol dosiahnutý žiadny pokrok, uviedol Novak. Objasnil, že do 16. júna potrebuje Ukrajina splatiť dlh za november a december minulého roka, ktorý predstavuje 1,451 mld. dolárov. Kyjev by mal do uvedeného dátumu zaplatiť formou čiastkovej platby vo výške 500 miliónov dolárov aj časť dlhu za apríl a máj.

Ukrajinský protinávrh počíta so zmenou kontraktu o dodávkach plynu z roku 2009, ktorý zahŕňa klauzulu „take or pay“, v zmysle ber alebo plať. Ukrajina musí podľa nej kupovať stanovený objem plynu, aj keď ho nepotrebuje.

Moskva si podľa tejto zmluvy účtuje 485 dolárov za tisíc kubických metrov plynu. Priemerná cena pre Európu za minulý rok bola 387 dolárov. Gazprom bližšie údaje neposkytol.

Na vine je druhá strana

Pre ukrajinského ministra energetiky Jurijho Prodana je navrhovaná cena na úrovni 385 dolárov stále privysoká, samotná zľava je podľa neho založená na "politickom" rozhodnutí ruskej vlády, ktoré sa môže kedykoľvek zmeniť. Pre tieto dôvody nebol podľa neho ruský návrh prijateľný.

Prodan informoval, že Ukrajina sa v tejto záležitosti obráti na arbitrážny súd v Štokholme.

Na otázku EurActivu, či sa za taktikou Moskvy skrýva tlak na dobudovanie plynovodu Južný tok, Prodan povedal, že nie je pochýb o tom, že Rusko sa vyťahovaním karty s hrozbou prerušenia dodávok plynu, snaží nasmerovať pozornosť EÚ na projekt Južný tok.

Iný názor má ruský prezident Vladimír Putin, podľa ktorého to bol Kyjev, kto zabránil dohode. „Našim ukrajinským partnerom sa zdá zľava príliš malá, chceli väčšiu, hoci nie je zrejmé na základe čoho“, povedal.

Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk vidí v ruskej ponuke pascu. Zníženie ceny udelením výnimky na clo by nebolo zahrnuté do zmluvy. „Chcem povedať, že tieto ruské pasce poznáme. Tak ako ruská vláda túto zľavu navrhla, tak ju môže aj zrušiť.“

Európsky komisár pre energetiku Günther Oettinger informoval, že Komisia vypracovala správu o výsledkoch a tiež rámec, ktorý by obom stranám poskytol cenovú istotu do konca roka. V priebehu nasledujúcich 48 hodín ostanú tri strany v telefonickom rozhovore a pokúsia sa dosiahnuť pokrok, dodal.

Očakáva sa, že otázka plynovodu Južný tok sa ocitne aj na júnovom samite EÚ (26.-27.6), kde sa bude diskutovať o spôsoboch, ako znížiť závislosť Únie na ruskom plyne.

V decembri minulého roka, Komisia uviedla, že všetky medzivládne dohody o stavbe Južného toku, ktoré boli podpísané medzi Ruskom a Bulharskom, Srbskom, Maďarskom, Gréckom, Slovinskom, Chorvátskom a Rakúskom, sú v rozpore s právom Európskej únie a musia byť od základu prestavané.

Komisia by bola prostredníkom pri dojednávaní zmien v týchto zmluvách, aby zabezpečila, že budú v súlade s právom EÚ. Samotná kríza na Ukrajine však ukazuje, že mediácia ohľadom projektu Južný tok môže pokračovať iba v prípade, že Rusko sa bude riadiť medzinárodným právom. Do tej doby by mali byť práce na projekte Južný tok pozastavené, uvádza Komisia.

EurActiv/Reuters

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA