Pobaltské krajiny chcú opustiť ruskú elektrickú sieť

Integrácia pobaltských štátov do európskej energetickej siete však nepočíta s enklávou Kaliningrad medzi Poľskom a Litvou, ktorá je strategickým ruským územím a domovom ruskej baltskej flotily.

Napätie v pobaltskom regióne je od vypuknutia ukrajinskej krízy čoraz vyššie. Podľa agentúry Reuters sa mnohí pozorovatelia obávajú, že elektrická energia by mohla byť „politickou iskrou,“ ktorá by nové členské štáty EÚ vystavila podobným problémom, akým v minulosti čelil Kyjev v súvislosti s plynom.

„S rastúcim bezpečnostným rizikom zo strany Ruska, je otázne, či majú pobaltské štáty ostať závislí na sieti potenciálne nepriateľského štátu,“ myslí si nezávislý konzultant Agni Grigas.

Pobaltské štáty sú súčasťou okruhu BRELL, ktorý zahŕňa Bielorusko, Rusko, Estónsko, Litvu a Lotyšsko. Kontrolu systémov a vyvažovanie siete majú na starosti ruskí operátori.

Rusko plánuje vybudovať extra kapacity práve v Kaliningrade na zabezpečenie mimoriadnej výroby elektrickej energie. Gazprom má v úmysle v enkláve vytvoriť priestory na skladovanie zemného plynu.

Analytici tvrdia, že Rusko je spoľahlivým dodávateľom energie v tomto regióne. Politické prekážky by navyše mohli zabrániť úplnému „prepnutiu“ pobaltského regiónu na európsky okruh.

„Rozhodnutie odísť z ruského systému si bude vyžadovať investície v hodnote miliárd eur na vybudovanie infraštruktúry a kapacít na výrobu energie. Ale v prvom rade bude potrebné politické rozhodnutie na tej najvyššej úrovni,“ myslí si Aleksandra Gawlikowski-Fyk z Poľského inštitútu medzinárodných vzťahov.

Iní sa domnievajú, že prepojenie regiónu so zvyškom EÚ by sa dalo dosiahnuť pomerne rýchlo. Len v tomto roku bude dokončené prepojenie medzi Litvou a Poľskom a Litvou a Švédskom, ktoré podporuje EÚ.

Ani tieto prepojenia však nie sú dostatočné na úplné odpojenie Litvy z ruského systému. Ako pre agentúru naznačil prevádzkovateľ litovskej siete, bolo by potrebné vybudovať minimálne jeden ďalší prepoj do Poľska. Výstavbe však bránia vysoké náklady, environmentálne záťaže, ale aj existujúce prepojenia s Bieloruskom.

Nový energetický projekt EÚ, ktorý má na starosti slovenský podpredseda Komisie Maroš Šefčovič, členské štáty zaväzuje zvýšiť prepojenosť elektrických a plynovodných sietí na minimálne 10 percent.

Lotyšsko aktívne využíva svoje predsedníctvo v Rade EÚ na to, aby sa budovanie prenosových sústav stalo prioritou v rámcu jednotného trhu s energiou. Na tohtotýždňových rokovaniach energetických ministrov členských štátov EÚ v Rige, chcú Lotyši presadiť, aby sa strategický cieľ vyššej prepojenosti  EÚ stal záväzným už pre rok 2020.

Výkonný riaditeľ prevádzkovateľa estónskej sústavy Elering agentúre Rueters naznačil, že existuje „široký konsenzus“ o potrebe synchronizácie sietí pobaltských štátov s tými v EÚ. Rok 2025 však považuje za realistickejší, najmä preto, že by Rusku „dal viac času“ na prípravu.

Reuters/EurActiv.com

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA