Politika plynovodu v tieni summitu EÚ-Rusko

Zatiaľ čo summit EÚ-Rusko zlyhal v zmysle, že nebol urobený žiadny krok vpred v otázke vzájomných vzťahov, Moskve sa podaril uskutočniť ďalší pokrok v projekte plynovodu v Strednej Ázii. Tento fakt bude mať zrejme dôsledky aj na diverzitu európskych energetických dodávok.

Krátka správa

11. a 12. mája 2007, teda len pár dní pred summitom EÚ-Rusko, sa stretol ruský prezident Vladimír Putin s lídrami Kazachstanu a Turkmenistanu. Témou stretnutia bolo presviedčanie, aby sa začalo s výstavbou plynovodu z kaspického pobrežia, ktorý by sa napájal priamo ruskú plynovú infraštruktúru. Paralelne v tom istom čase prebiehali diskusie v poľskom Krakowe o výstavbe transkaspického plynovodu, ktorý by obchádzal územie Ruska.

Podľa plánovaného summitu sa mali v Poľsku uskutočniť diskusie medzi Poľskom a štyrmi stredoázijskými republikami: Uzbekistanom, Azerbajdžanom, Turkmenistanom a Kazachstanom. Ale krátko pred summitom ruský prezident Putin presvedčil kazašského prezdienta Nursultana Nazarbajeva, aby sa stretnutia nezúčastnil. Výsledkom tohto kroku je, že kazašský prísľub zapojenia sa do transkaspického plynovodu bude limitovaný, zatiaľ čo krajina zvýšila mieru garancie pre projekt Ruska.

Paralelne prebiehajúce rozhovory o energetike sú znakom niečoho, čo rôzni pozorovatelia nazývajú regionálnou „plynovodnou vojnou.“ Problematika ropovodov a plynovodov pomaly rozdeľuje aj Európu. Poľsko ostro kritizovalo Nemecko pre podporu baltického plynovodu, ktorý by obchádzal práve jeho územie. Krajina tak má strach, že Rusko by jej mohlo v budúcnosti krátiť dodávky tejto energetickej suroviny.

Podľa amerického ministra energetiky Samuela Bodmana, nová dohoda Ruska, Kazachstanu a Turkmenistanu neveští „nič dobré“ pre európsku stratégiu energetickej bezpečnosti. EÚ je v súčasnosti zo 40% závislá na dodávkach plynu z Ruska a očakáva sa, že tento podiel bude v budúcnosti ešte ďalej rásť. Jediným opatrením, ktoré by mohlo tomuto zabrániť, je diverzifikácia zdrojov a/alebo väčší dôraz na lokálne produkované obnoviteľné zdroje energie.

V súvislosti s týmto vývojom, Komisia 11. apríla 2007 vydala Komuniké o spolupráci s čiernomorským regiónom, ktoré sa čiastočne dotýka aj energetických otázok. Čierne more by mohlo slúžiť ako základ pre budúci plynovod, ktorý by privádzal energetickú surovinu do EÚ cez Ukrajinu, Gruzínsko a Azerbajdžan. Nové členské krajiny EÚ, Bulharsko a Rumunsko, taktiež hraničia s pobrežím Čierneho mora.

REKLAMA

REKLAMA