Posilní sa závislosť EÚ od Gazpromu?

Európsky projekt plynovodu Nabucco sa možno čoskoro zlúči z Južnou vetvou konštruovanou Gazpromom, myslí si Neil Barnett z amerického think-tanku CEPA. Výsledkom bude posilnenie ruského vplyvu.

Rozhodnutie rakúskeho OMV pripojiť sa projektu stavby plynovodu Južná vetva, ktorý vedie ruský plynárenský gigant Gazprom, môže byť náznakom plánovaného zlúčenia s plynovodom Nabucco, tvrdí analytik CEPA Neil Barnett.

OMV vedie konzorcium plánujúce stavbu plynovodu Nabucco. Ten má prinášať 31 miliárd metrov kubických plynu ročne z regiónu Kaspického mora, cez Turecko, strednú Európu až do Rakúska, kde sa napojí na existujúce trasy. Keďže Nabucco obchádza územie Ruska, EÚ ho považuje za strategicky dôležitú súčasť zvyšovania bezpečnosti energetických dodávok.

Ruský plynárenský monopol Gazprom však má vlastné plány, a s ich realizáciou zatiaľ pokročil ďalej ako Európania. Plynovod Južná vetva má odvádzať kaspický plyn cez Rusko, po dne Čierneho mora do Bulharska, kde sa rozdelí. Jedna vetva bude smerovať do Talianska, druhá do Rakúska do plynovodného uzla Baumgarten v ktorom má Gazprom 50% podiel. Kapacita má byť rovnako 30 miliárd metrov kubických ročne.

Mapa: Plánovaná trasa plynovodu Nabucco

OMV podľa Barnetta akékoľvek spojenie projektov zatiaľ popiera, Nabucco označuje za svoju prioritu. Európsky plynovod však má problémy – konštrukcia postupuje pomaly, chýbajú fondy a často aj politická podpora, a zatiaľ sa podarilo pokryť len 30% plánovanej prepravnej kapacity.

Spoločný projekt by podľa Barnetta mohol vyriešiť niektoré z problémov pre obe strany – Gazprom by nemusel stavať drahý podmorský plynovod, namiesto neho by sa viedli rúry s vyššou kapacitou, 60 miliárd metrov kubických, trasou pôvodne plánovanou pre Nabucco. Európsky projekt by zas vyriešil problém s nedostatkom zdrojov a dokázal naplniť prepravnú kapacitu.

Mapa: Plánované trasy – Nabucco a Južná vetva

Súčasne by to ale znamenalo posilnenie energetickej závislosti na Rusku. Gazprom cielene posilňuje svoju kontrolu nad dodávkami, prepravnou infraštruktúrou, zásobníkmi i distribúciou. Snaží sa ovládnuť ložiská v severnej a západnej Afrike, a súčasne prenikať na európske plynárenské trhy. Rusko si zároveň vlastný energetický trh prísne stráži.

Podľa prof. Dutkiewicza, ktorý vystúpil v Bratislave s prednáškou na pôde UK v rámci projektu Excelentná univerzita, je problémom Európy aj to, že nevie, čo od Ruska chce. V interview pre EurActiv povedal: “Rusko je asertívnejšie, získava na sile a znovu sa snaží získať pozíciu mocnej krajiny… Pred ôsmymi rokmi Rusko vôbec nebolo v pozícii, v ktorej by mohlo o niečom vyjednávať, snáď okrem jadrových zbraní. Dnes v tej pozícii sú, v rôznych oblastiach. Nie len v oblasti bezpečnostnej a vojenskej, ale tiež v hospodárskej oblasti, v prístupe na svoj vlastný trh. S prebytkom rozpočtu vo výške 100 miliárd dolárov si Rusko môže dovoliť nakupovať európske aktíva, čo aj dychtivo zvažujú. Mám pocit, že politicky má Európa problém akceptovať nové Rusko ako viac asertívnejšie, viac nátlakovejšie a niekedy aj viac agresívnejšie.”

REKLAMA

REKLAMA