Poučenie z plynovej krízy

Rusko-ukrajinská kríza, ktorá narušila dodávky plynu v 18 európskych krajinách, je "ostrým pripomenutím", že Európa musí niečo robiť s energetickou bezpečnosťou, tvrdí Komisia.

Barroso1 (TASR)
FOTO TASR/AP/Andy Wong

Predseda Komisie José Manuel Barroso privítal utorňajšie obnovenie dodávok plynu do Európy. Z krízy si však podľa neho treba vziať dlhodobé ponaučenia. “Teraz nesmieme dovoliť, aby sme sa ocitli v budúcnosti v rovnakej pozícii. Na marcové stretnutie Európskej rady pôjdem s odkazom, že teraz budeme musieť pristupovať vážne k diverzifikácii a investovaniu do budúcej energetickej bezpečnosti Európy”, zdôraznil.

Podľa Barrosa má byť 5 miliárd eur, neminutých v rozpočte EÚ, použitých na “posilnenie ako diverzity energetických zdrojov, tak ciest dodávok”. Návrh na odblokovanie týchto fondov je teraz v Rade. Barroso sa bude snažiť o “rýchlu dohodu” na identifikovaní prioritných projektov.

Jednou z priorít bude pravdepodobne plynovod Nabucco, ktorý by prinášal kaspický plyn do Európy a obchádzal územie Ruska. Má podporu Komisie i Českého predsedníctva, na budúci týždeň bude v Budapešti medzinárodná konferencia o projekte. Ďalšie projekty vychádzajú zo strategického energetického plánu Komisie – ako je prepojenie elektrických transmisných sietí v regióne Baltského mora.

Jadrová renesancia

Vlády sa snažia využiť krízu aj na presadenie vlastnej agendy. Nemecký minister hospodárstva Michael Glos pre denník Handelsblatt nedávno povedal, že kríza ukázala, že žiadna krajina si nemôže dovoliť vzdať sa akéhokoľvek zdroja energie. Explicitne pritom spomenul atómovú energiu. Nemecko sa rozhodlo postupne sa jej vzdať – nové atómové elektrárne nie sú budované, staré sú postupne zatvárané. V súčasnosti však prebieha intenzívna diskusia o zmene postoja.

“Túto pozíciu treba vidieť v kontexte predvolebného boja”, tvrdí Susanne Nies z Francúzskeho inštitútu medzinárodných vzťahov (IFRI). V interview pre EurActiv.fr tvrdí, že kríza dala kancelárke Angele Merkel, ktorá bola “vždy za” jadro, príležitosť vniesť túto tému do kampane pred federálnymi voľbami, 27. septembra 2009.

Na Slovensku a v Bulharsku hrozilo v dôsledku nedostatku plynu opätovné spustenie starých reaktorov (V1 v Jaslovských Bohuniciach a Kozloduj), zavretých na základe predvstupových zmlúv.

Energetická solidarita

Ešte počas krízy zazneli z úst premiéra Roberta Fica i ministra hospodárstva Jahnátka opakovane výzvy na posilnenie energetickej solidarity v Európe. Mala by sa prejaviť okrem iného aj spoločným postupom európskych krajín a firiem pri hľadaní kompenzácie za škody, ktoré výpadok dodávok plynu spôsobil.

Diverzifikuje aj Gazprom

Ruský štátny plynárenský monopol Gazprom je so svojimi snahami o diverzifikáciu – samozrejme prepravných ciest – ďalej než EÚ. Na plynovode Severná vetva (z Ruska cez Baltské more do Nemecka) sa už pracuje. Prípravy na Južnú vetvu, ktorá privedie plyn z Ruska cez Čierne more a Balkán do Talianska, sú už v pokročilom štádiu. “Je jasné, že čím skôr nastane diverzifikácia tranzitných ciest, tým lepšie pre Európu”, tvrdí zástupca šéfa Gazpromu, Alexander Medvedev. “Nesúvisí to len s politickým rizikom, ale aj s technickým rizikom.”

Faktom je, že dobudovanie plynovodov zníži závislosť Ruska na Ukrajine, ako kľúčovej tranzitnej krajine. Moskva okrem toho buduje infraštruktúru smerom na východ, aby mohla vyvážať na lukratívny čínsky trh.

REKLAMA

REKLAMA