Teplo a chlad pútajú pozornosť pri úsporách energie

Pri revízii smernice o energetickej efektívnosti, ktorá je naplánovaná na leto, sa do popredia záujmu dostanú hlavne opatrenia v oblasti vykurovania. Pripravovaný zákon o energetickej efektívnosti onedlho prinesie zmeny v oblasti zásobovania teplom a chladom na Slovensku.

Na zásobovanie teplom sa celosvetovo využije približne polovica celkovej spotreby energie. Podľa zástupcov firiem z tohto odvetvia sa však v rámci debát o klíme a energetike sektor často prehliada. To by sa však mohlo onedlho zmeniť, pretože Komisia sa snaží dať dohromady spôsoby ako dosiahnuť čo najvyššie úspory a naplniť stanovené ciele.

„Viac sa potrebujeme sústrediť na vykurovanie, kde existuje veľa ľahko uskutočniteľných riešení – oveľa viac než pri elektrine,“ uviedol poradca generálneho riaditeľa EK pre energetiku Samuel Furfari.

Vysvetlil, že Komisia sa dosiaľ venovala hlavne úsporám pri spotrebe elektriny, najmä kvôli ťažkostiam pri hľadaní a realizovaní jednotných riešení v členských krajinách s tak rozličným podnebím ako je FínskoTaliansko.

„Je tu však potenciál ušetriť oveľa viac energie v oblasti vykurovania [využitím] diaľkových systémov v kombinácii so štrukturálnymi fondmi a biomasou,“ uviedol Furfari s tým, že následne by to mohlo kompletne zmeniť obraz situáciu v energetickej efektívnosti.

Podľa odhadov Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA), prebytkové teplo produkované v elektrárňach krajín OECD, dosahuje približne 40 exajoulov ročne, čo je asi 10-násobok koncovej spotreby energie v EÚ.

Kombinácia riešení

Univerzita v dánskom Aalborgu a univerzita vo švédskom Halmstade vydali minulý rok štúdiu s názvom Európska cestovná mapa pre teplo do roku 2050. Autori v nej uvádzajú, že zvyšovaním efektívnosti v budovách spolu s opatreniami v oblasti dopytu po teple a systémoch diaľkového vykurovania by sa mohlo ušetriť asi o 100 miliárd eur viac než keď sa politiky sústredia len na budovy.

„Ideálny recept je pravdepodobne kombinácia opatrení na redukciu dopytu v budovách, ďalší rozvoj systémov centrálneho zásobovania teplom a chladom v mestách a tepelných čerpadiel tam, kde je menej hustý dopyt,“ uviedol pre bruselský EurActiv Paul Voss, riaditeľ asociácie Euroheat & Power.

V lete Komisia zhodnotí pokrok členských krajín k naplneniu nezáväzného 20% cieľa EÚ v energetickej efektívnosti do roku 2020. Predbežné údaje odhadujú, že sa dosiahne úroveň úspor oproti východiskovému stavu v roku 2005 vo výške 16 %. Na základe tohto hodnotenia následne Komisia navrhne nové opatrenia. Furfari si nemyslí, že Brusel pristúpi k stanoveniu záväzných cieľov pre rok 2020 či 2030.

„Nie je pravda, že so záväznou smernicou stanovujúcou ľuďom povinnosť niečo robiť, sa ľahšie dopracujeme k výsledku,“ uviedol poradca Komisie. Naopak, podčiarkuje význam zvyšovania povedomia o energetickej efektívnosti, najmä u miestnych orgánov.

Kombináciou výroby elektriny a tepla je možné pri diaľkovom zásobovaní teplom presmerovať odpadové teplo z komínov priemyselných podnikov do tepelných sústav, čím môže zásobovať komerčné aj obytné budovy. Zároveň sa predíde vypusteniu zbytočných emisií do ovzdušia. Aj prebytkové teplo, ktoré vzniká pri produkcii elektriny z obnoviteľných zdrojov, je možné uskladniť za použitia technológie hydro-energie a neskôr použiť na výrobu elektriny.

Zástierka pre uhlie?

Environmentalisti ale varujú, že zlepšovanie centrálneho zásobovania teplom (CZT) je zámienkou pre budovanie nových uhoľných elektrární.

„Je tu veľké riziko,“ uviedol Darek Urabaniak zo Svetového fondu prírody (WWF). „Toto riziko ešte zvyšuje fakt, že navrhovaná reforma systému obchodovania s emisiami v balíku 2030 negarantuje cenu CO2, ktorá zabráni tomu, aby sa v našej budúcej energetike uchovala najviac znečisťujúca infraštruktúra.“

Veľké nebezpečenstvo takéhoto vývoja vidí hlavne v Nemecku, Poľsku a ďalších krajinách strednej a východnej Európy, kde by sa navyše malo spaľovať nie čierne uhlie ale škodlivejší lignit.

SR: Nový zákon

Ministerstvo hospodárstva pripravilo návrh nového zákona o energetickej efektívnosti, ktorý by mohol platiť od októbra a nahradí aktuálny zákon z roku 2008.

Zákon má zamedziť plytvaniu energiami v celom reťazci vrátane sektora budov a priemyslu. Podľa ministerstva sa upraví rámec pre racionálne používanie energie, stanovia požiadavky na energetickú efektívnosť pri premene, prenose, preprave, distribúcii a spotrebe energie a upraví monitorovanie. Taktiež sa ustanovia povinnosti pre fyzické osoby, firmy i orgány štátnej správy pri používaní energie.

Systém centrálneho zásobovania teplom a chladom by mali prejsť značnými zmenami. Do konca roka 2015 ministerstvo vypracuje komplexné posúdenie potenciálu tohto systému vrátane prognózy rozvoja, potenciál úspor, návrhu krátkodobých opatrení aj stratégie do roku 2030. Do konca budúceho roka by tiež Slovensko malo mať vypracovanú tepelnú mapu.

Tá má označiť lokality s najväčšou spotrebou tepla a chladu i priemyselné zóny s celkovou ročnou spotrebou viac ako 20 gigawatthodín a naznačí oblasti vhodné na výstavbu zariadení na výrobu elektriny s ročnou výrobou viac ako 20 GWh, zariadenia na spaľovanie odpadu alebo zariadenia kombinovanej výroby elektriny a tepla.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA