Prekážky elektromobility sa odstraňujú postupne

Odborníci z oblasti automobilového priemyslu, technológií i energetiky diskutovali v Bratislave o tom, aké vyhliadky má rozvoj elektromobility vo svete i na Slovensku, ktoré hlavné prekážky treba v procese vývoja prekonať i o tom, aké sú náklady na výrobu či prevádzku elektromobilov.

V poradí 6. diskusia v rámci série big fut, ktorá sa konala v utorok (16.10.) na pôde Strojníckej fakulty STU v Bratislave, bola zameraná na tému budúcnosti dopravy a rozvoja elektromobility.

Prítomní diskutujúci sa už v úvode zhodli, že vzhľadom na vyčerpateľnosť zásob fosílnych palív (ropy), je potrebné hľadať alternatívne riešenia pre pohon v doprave, ktoré by boli zároveň environmentálne šetrnejšie.

Peter Ševce, projektový manažér pre vedu a výskum spoločnosti E.ON Slovensko, upozornil na „fatalizmus ropy“. „V budúcnosti si jej využitie necháme na hodnotnejšie produkty, ako napríklad v kozmetickom priemysle,“ poznamenal.

Riaditeľ pre elektrickú trakciu a viceprezident koncernu Volkswagen Rudolf Krebs vysvetlil, že v súčasnosti sa v doprave využíva asi 50 až 60 % ropy, zvyšok sa spracováva na iné účely. „Hľadáme iné druhy energie s vyššou účinnosťou, a to je práve elektrický pohon,“ dodal.

Joerg Grotendorst, riaditeľ Drive Technologies  „Inside E-Car“ spoločnosti Siemens, predpokladá elektromobilom sľubnú budúcnosť najmä vzhľadom na ich vysokú výkonnosť, nulové emisie CO2 a exhaláty ďalších škodlivých látok a tiež potenciál pre rozvoj inteligentných technológií a infraštruktúry.

„Elektromobily budú nielen prostriedkom ekologickej dopravy, ale aj dôležitým článkom v efektívnom využívaní energie z obnoviteľných zdrojov,“ uviedol Grotendorst.

Jednou z diskutovaných tém bol aj budúci potenciál využitia batérií na uskladnenie elektriny vyprodukovanej z ťažšie predikovateľných dodávok z obnoviteľných zdrojov, či dokonca možnosti dodávok elektriny zo zapojeného elektromobilu naspäť do siete.

Dobré predpoklady, zjavné obmedzenia

Všetci prítomní sa podelili aj o praktické skúsenosti z jazdy na elektromobile. Martin Šebesta, novinársky špecialista na e-mobilitu, pripomenul, že historicky prvé auto, ktoré prekonalo v roku 1899 rýchlostnú hranicu 100 km/h využívalo elektrický pohon. Až do 20. rokov minulého storočia boli elektromobily v mestách schopné konkurovať vozidlám spaľujúcim ropu.

Dodal, že súčasný elektromobil má veľmi dobré zrýchlenie a „pri rýchlosti do 80 km/h nemá problém“. Pri vyšších rýchlostiach ale dochádza k znižovaniu energie v batérií. Za veľkú prekážku rozšírenia elektromobilov preto považuje kapacitu batérie a jej hmotnosť, a tiež kratší dojazd v porovnaní so spaľovacími motormi i chýbajúcu nabíjaciu infraštruktúru.

Z diskusie vyplynulo, že veľkou technologickou výzvou v najbližšom období zostáva práve zvýšenie kapacity batérií, ktorá funguje na princípe reakcií medzi použitými chemickými látkami a vzácnymi prvkami.

„Existujúca technológia batérií nám v nasledujúcich 5 až 10 rokoch nedáva väčší priestor,“ konštatoval viceprezident Volkswagenu. Napriek tomu verí, že približne 5 % zákazníkov/vodičov má výborné predpoklady pre využitie elektromobilov, najmä v mestskom prostredí.

„Musíme využívať autá a rozličné pohony tam, kde to dáva zmysel,“ povedal Krebs.

Ako ďalšiu formu kompromisu voči plnému nasadeniu elektromobilov vidí napríklad plug-in hybrid, ktorý sa vyvíja ako jeden z variantov ich modelu VW Golf. Vzhľadom na obmedzený dojazd elektrického pohonu je súčasne spaľovací motor podľa neho „ideálnym riešením“.

Všetci diskutujúci sa zhodli na tom, že napriek tomu, že ide o stále pomerne novú, resp. znovuzrodenú, technológiu pohonu v doprave, už teraz sa od nej očakáva okamžité riešenie všetkých identifikovaných nedostatkov.

(Pozri aj Súbor liniek Elektromobilita – návrat do budúcnosti)

Otázky infraštruktúry a nákladov

Odborníci poukázali na pomalý rast počtu nabíjacích staníc na Slovensku i v zahraničí. V Nemecku sa napríklad pracuje na inštalácii staníc popri diaľnici A9 medzi Mníchovom a Lipskom (asi 400 km vzdialenosť).

Slovenské firmy a inštitúcie sa tiež zapojili do cezhraničného projektu VIBRATe, ktorého cieľom je rozšírenie nabíjacej infraštruktúry v regiónoch okolo Bratislavy a Viedne.

Peter Ševce nepovažuje za najväčšiu prekážku rozvoja elektromobility nedostatočnú infraštruktúru, ale vysokú nákupnú cenu týchto ekologických vozidiel. Rudolf Krebs dodal, že až 2/3 nákladov výroby elektromobilu tvorí cena samotnej batérie. Vzhľadom na počiatočnú fázu elektromobility totiž podľa neho zatiaľ chýba tzv. scale effect, čiže znižovanie nákladov pri masovej produkcii.

Prekonanie tohto problému sa spája aj s rôznymi formami finančných stimulov, či už ide o vládny príspevok na nákup elektromobilu, daňové úľavy, či bezplatné nabíjanie.

Prítomných zaujímalo aj porovnanie nákladov na prevádzku auta na elektrinu a na benzín, čiže o koľko lacnejšie je v súčasnosti jazdiť na elektromobil. Vzhľadom na pilotné fázy projektov je aj na Slovensku nabíjanie momentálne bezplatné. Pri prepočte na súčasnú cenu elektriny, vychádza u nás 100-kilometrová jazda elektromobilom orientačne na 2 eurá.

Vyhliadky

„Podľa  mňa to nie je dlhodobo udržateľné, aby 100 km na elektromobile bolo šesťkrát lacnejšie ako pri klasickom tankovaní,“ uviedol Martin Šebesta.

„Cena elektrickej energie dnes vôbec nezohľadňuje jej využitie na pohon v doprave,“ upozornil Peter Ševce z E.ON Slovakia. V budúcnosti sa podľa neho cena môže prepočítavať na odčerpané kilowatthodiny, započítať do ceny za parkovanie na mieste, ktoré je zároveň nabíjacím, alebo odvíjať od výkonu služby (rýchlonabíjanie za 20min).

Rudolf Krebs verí, že rozdiel medzi cenou za elektrickú energiu a za ropu sa bude naďalej zväčšovať a predpokladá podobný efekt ako v prípade diesel motorov – dnes sú vodiči ochotní zaplatiť vyššiu nákupnú cenu vozidla výmenou za úspory získané pri tankovaní nafty.

Vymenoval aj jasné priority firmy pri rozvoji elektromobilov: 1) zníženie nákladov; 2) zlepšenie technológie batérií a zvýšenie dojazdu; 3) využitie elektromobilov v rámci komplexného systému inteligentných technológií; 4) ich využitie v tzv. intermobilnom prostredí, čiže v spojení s ďalšími formami prepravy – autobusom, vlakom či lietadlom.

Joerg Grotendorst zase ako hlavné výzvy do budúcna vidí štandardizáciu spoločných technologických noriem a vytvorenie „veľmi kompaktného dizajnu a infraštruktúry“.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA