Premiéri spečatia európsky plynárenský koridor

Tesne pred piatkovým energetickým summitom sa viacero predsedov vlád stretne v Bruseli, aby podpísali dohodu o severojužnom plynárenskom koridore, ktorý má odstrániť vnútorné prekážky prepravy plynu.

Predseda Komisie José Manuel Barroso po včerajšom stretnutí s poľským premiérom Donaldom Tuskom povedal, že sa teší na to ako privíta „viacerých premiérov, aby sa dohodli na vytvorení severojužného energetického koridoru. Je to najnovší praktický príklad európskej pridanej hodnoty pre svojich občanov,“ vyjadril sa Barroso.

„Potrebujeme bezpečné, udržateľné a dostupné dodávky energie. Je to kľúč k našim ekonomickým záujmom nielen na úrovni vnútorného trhu, ale aj pre Úniu ako globálneho hráča…Preto musíme urýchliť tempo implementácie vnútorného trhu s energiami,“ uviedol Barroso.

Predseda Komisie verí, že piatkový summit prinesie „skutočný pokrok, nielen prehlásenia, ale aj konkrétne projekty.“

Summit EÚ sa bude venovať dvom otázkam – energetike a inováciám. Večer predtým bude Barroso diskutovať s predstaviteľmi Bulharska, Českej republiky, Maďarska, Poľska a Slovenska a s rumunským prezidentom o severojužných energetických prepojeniach.

Strategická koncepcia prepojenia prepravy zemného plynu zo severu na juh spočíva v spojení pobaltskej oblasti s Jadranským a Egejským morom a ďalej s Čiernym morom.

V dlhodobej perspektíve chce Komisia trasu rozšíriť aj do nečlenských krajín EÚ, ktoré sa pripojili k Dohode o energetickom spoločenstve ( Albánsko , Bosna a Hercegovina , Čierna Hora , Chorvátsko , Kosovo , Macedónsko , Moldavsko a Srbsko ).

Komisia očakáva, že vďaka severojužnému koridoru bude stredná a východná Európa menej zraniteľná voči prípadným obmedzeniam dodávok na trase RuskoUkrajina/Bielorusko.

Koridor je zároveň časťou širšieho plánu posilniť atraktívnosť juhovýchodnej Európy pre investorov alebo výrobcov, a tiež znížiť energetickú chudobu v regióne, kde veľká časť obyvateľstva vynakladá veľkú časť príjmu práve na zaplatenie energií.

Predtým, ako projekt spoločného koridoru získal na úrovni EÚ osobitnú pozornosť, jeho prípravu koordinovali zainteresované krajiny vo formáte V4+ (krajiny Vyšehradskej skupiny + Bulharsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko, Bosna a Hercegovina, Chorvátsko a Srbsko)

V spoločnej deklarácii z februára 2010 podporili najvyšší predstavitelia vzájomné prepojenia, plánované projekty LNG terminálov v Chorvátsku a Poľsku, pri rumunskom meste Constanţa a ďalšie LNG a CNG projekty v širšom čiernomorskom regióne.

28. januára maďarský premiér Viktor Orbán a slovenská predsedníčka vlády Iveta Radičová podpísali dohodu o projekte vzájomného plynárenského prepojenia.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA