Pri budovaní trhu s energiami potrebujeme aplikovať politiky do praxe

Hoci EÚ nemôže zmeniť dlhodobé energetické trendy, môže ich ovplyvniť, zaznelo na Stredoeurópskej konferencii k energetike, ktorá sa konala v Bratislave. Odborníci z európskych i národných inštitúcií a firiem hovorili o pokroku, hlavných výzvach a smerovaní energetiky v Únii a regióne strednej Európy.

„Národné riešenia pre energetické výzvy sú limitované, dlhodobé riešenia sa ponúkajú na európskej úrovni,“ zdôraznil , riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexander Duleba na úvod 7. ročníka Stredoeurópskej konferencie o energetike (CEEC), počas ktorej sa diskutovali predovšetkým otázky severojužného energetického koridoru, vznikajúceho regionálneho a európskeho trhu s energiami, vysokých cien energií v Európe i smerovania energetickej politiky na Slovensku a v Európskej únii.

Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek poukázal  na to, že právny základ pre energetickú politiku EÚ sa zakotvil až Lisabonskou zmluvou a ako ukazujú viaceré pretrvávajúce problémy, vnútorný trh s energiou ešte stále nefunguje optimálne.

Termín jeho dokončenia bol stanovený na budúci rok. Keďže ale ide o komplexný projekt, podľa šéfa európskej Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) Alberta Pototschniga, sa určitým oneskoreniam nedá vyhnúť. Napriek tomu je presvedčený o naplnení tejto ambície. „Stále sme na ceste integrovať väčšinu EÚ, s výnimkou Bulharska a Írska,“ konštatoval.

Attila Nyikos, podpredseda maďarského úradu pre reguláciu v energetike, bol skeptickejší ohľadom fungovania integrovaného trhu. „Otázkou zostáva, koľko integrovaných trhov budeme v Európe mať,“ podotkol s tým, že existuje medzera medzi politickými očakávaniami a reálnymi výsledkami. Vysvetlil, že politici síce môžu mať svoje agendy, avšak zároveň je nevyhnutné sledovať priemysel, aby zistili, či sú ich očakávania uskutočniteľné.

Očakávania, politika, prax

„Potrebujeme, aby sa politiky aplikovali do praxe. Zlé politiky, žiadne politiky a tiež dobré politiky, ktoré nie sú aplikované, majú v konečnom závere rovnaký efekt,“ zdôraznil Nyikos.

„Ak by liberalizovaný trh vo východnej časti EÚ fungoval, neboli by cenová regulácia ani intervencie zo strany štátnych orgánov potrebné,“ uviedol v rámci diskusie o rozdielnom prístupe k cenovej regulácii v rámci EÚ i samotného regiónu strednej Európy.

Riaditeľ agentúry ACER označil cenovú reguláciu za „nutné zlo“. Uviedol, že by sa mala aplikovať výlučne na zraniteľných spotrebiteľov a ceny sa majú stanoviť na úrovniach, ktoré reflektujú náklady trhových hráčov. „Umelé znižovanie cien elektriny a plynu môže viesť k neefektívnemu využívaniu energie,“ upozornil Pototschnig.

Infraštruktúra i efektívnosť

Jednou zo základných priorít pre fungovanie vnútorného trhu s energiami sú infraštruktúrne investície, nakoľko na cezhraničných bodov sú stále bežné návaly tokov.

Inge Bernaerts z generálneho riaditeľstva EK pre energetiku, preto poukázala na zoznam prioritných infraštruktúrnych projektov, ktorý Komisia predstavila v októbri. Viacero z nich sa má realizovať v regióne strednej Európy, kde je kľúčové dokončenie severojužného koridoru. (EurActiv, 14.10.2013)

Pochválila úspechy dlhodobej a intenzívnej spolupráce krajín Vyšehradskej štvorky v oblasti energetiky. „Zdá sa, že dobré myšlienky nevychádzajú z módy,“ poznamenala s tým, že Európska komisia podporuje pragmatické regionálne riešenia, ktoré sa ukazujú napríklad pri market couplingu.

Dodala, že Komisia bude dôkladne monitorovať či sa pravidlá unbundlingu o nezávislosti operátorov dodržiavajú v praxi. Popri posilňovní infraštruktúry a obchodovania, ale musí byť vnútorný trh sprevádzaný silnými politikami energetickej efektívnosti.

Ján Petrovič z ministerstva hospodárstva poukázal na to, že rezort začal s prípravou 3. akčného plánu energetickej efektívnosti pre roky 2014-2016, avšak dosiahnuť indikatívne ciele ukotvené v národných strategických dokumentoch a v legislatíve EÚ nie je podľa neho možné bez adekvátnej energetickej infraštruktúry.

V tejto súvislosti potvrdil zásadný význam vybudovania Severojužného koridoru v oblasti plynu a elektriny z pohľadu Slovenska, od ktorých sa očakáva zvýšenie bezpečnosti dodávok, zlepšenie likvidity a posilnenie konkurencie na trhu, ktoré by mali viesť k nižším cenám pre odberateľov. Vývoj týchto ukazovateľov sa môže premietnuť do tlaku na nižšie ceny pre zákazníka.

Pokiaľ ide o bezpečnosť dodávok elektriny a tiež rozvoj nízkouhlíkového hospodárstva, kľúčovú rolu zohráva jadrová energia, čo sa zohľadňuje aj v koncepcii energetickej politiky Slovenska.

Azerbajdžanský plyn

Panelisti a odborníci na energetiku sa v rámci diskusií o diverzifikácií dodávok plynu do Európy venovali aj otázke dodávok plynu z Azerbajdžanu, kde v lete došlo ku konečnému rozhodnutiu o jeho prepravnej trase do Európy. Konzorcium Shah Deniz sa rozhodlo v prospech projektu Transjadranského plynovodu. (EurActiv, 01.07.2013)

Réka Szemerkényi, hlavná poradkyňa maďarského premiéra pre energetiku, považuje rozhodnutie v neprospech Nabucca za „obrovskú chybu“ a neúspech pre väčšinu krajín strednej Európy.

Iní ale upozornili na to, že pre tento veľký projekt neboli dostatočné zdroje, pretože sa od počiatku  počítalo aj s Iránom. Svoju rolu zohrala hlavne súčasná presýtenosť trhu s plynom v strednej Európe a predikcie vývoja dopytu. Zatiaľ čo v Taliansku, kde projekt TAP končí, stále existuje potenciál vyššieho odbytu aj vzhľadom na jeho využitie na výrobu elektriny, v strednej Európe, ktorá sa orientuje na jadro, tieto vyhliadky neboli tak pozitívne.

Fotografie: CEEC, 2013

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA