Pri nových úsporách energie hrozí recyklácia starých programov

Odborníci varujú, že členské štáty sa budú pri implementácii opatrení smernice o energetickej efektívnosti snažiť spojiť svoje rôzne záväzky a zakomponovať ich do existujúcich iniciatív.

Členské štáty by mali v septembri predložiť svoje plány implementácie smernice na národnej úrovni.

Hoci sa smernica o energetickej efektívnosti považuje za hlavný nástroj EÚ pre zníženie spotreby energie do roku 2020 o 20 %, europoslanci varovali, že podľa kompromisného textu sa to nepodarí dosiahnuť. Do konca dekády predpokladajú úspory energie len asi o 15-17 %.

Niektorí odborníci sa navyše obávajú, že úspory budú ešte nižšie, v závislosti na tom, ako ich budú krajiny kalkulovať.

Dva v jednom

Hlavným dôvodom k obavám môže byť dvojité započítavanie národných opatrení prijatých na základe novej smernice. Napríklad povinnosť renovovať budovy by sa mohla kryť s iným záväzkom členských krajín – dobrovoľnými dlhodobými stratégiami pre obnovu existujúceho stavebného fondu do roku 2050.

Adrian Joyce, generálny tajomník organizácie EuroACE, ktorá zastrešuje výrobcov energeticky efektívnych produktov a služieb, priznal, že metóda započítavania úspor prináša „riziká“, keďže by sa krajiny mohli snažiť ísť cestou rýchlych riešení.

„Bojím sa, že tým, že sú v rámci cieľa záväzkov pre energetickú efektívnosť, mohlo by dôjsť k dvojitému započítavaniu medzi dlhodobými stratégiami renovácií a schémami povinných úspor energie,“ uviedol v rozhovore pre bruselský EurActiv.

Kvalita úsporných riešení, ku ktorým budú inklinovať energetické spoločnosti by nemusela byť optimálna, keďže budú pravdepodobne hľadať „jednoduché“ opatrenia. Domácnosti napríklad jednorázovo nahradia bojler efektívnejším modelom a svoje svedomie upokoja „na 30 rokov“.

Podľa Joycea sa však takýmito rýchlymi opravami nezachytí dlhodobý potenciál pre zlepšenie efektívnosti.

Národné plány

Odborníci tiež varujú pred recykláciou existujúcich programov na podporu energetickej účinnosti, ktoré len zakomponujú pod realizované opatrenia v rámci smernice a neprijmú žiadne nové iniciatívy.

Británia napríklad revitalizáciu budov pravdepodobne integruje do plánovanej schémy Green Deal, ktorá by sa mala začať využívať ešte tento rok. Nemecko si tiež asi zvolí súčasný široko rozšírený program pre energetické renovácie domov, namiesto schémy povinných úspor u poskytovateľov energie.

Francúzsko by sa mohlo snažiť integrovať povinnosti smernice do existujúceho národného programu, Íri zase zisťujú, ako lepšie využiť zmluvy o energetickej hospodárnosti budov. Rozbehnuté národné akčné plány už majú aj Dáni a Švédi, ktorí by do nich mohli novú smernicu ľahko zakomponovať.

Takisto Slovensko realizuje opatrenia na základe akčného plánu energetickej efektívnosti pre obdobie 2011-2013, kde sa v prípade starších budov počíta najmä  so zlepšovaním tepelno-technických vlastností a zvyšovaním účinnosti technických zariadení budov (napr. vládny program zatepľovania).

„Krajiny pravdepodobne využijú svoje schémy, ak už majú zavedené nejaké dobré nápady a riešenia ako ušetriť energiu,“ skonštatoval Brook Riley z environmentálnej organizácie Priatelia Zeme. „Pôjde o skutočnú boj interpretácií,“ dodala s odkazom na to, že kalkulácie krajín sa môžu značnej líšiť.

Ďalšie kroky

  • September 2012 – hlasovanie o smernici na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA