Pri výstavbe atómových elektrární sa hľadajú nové modely financovania

Hlavnou výzvou pre budúcnosť atómových elektrární v Európe je zaistiť výstavbu v stanovenom harmonograme a rozpočte. Plány Británie garantovať cenu elektriny pri nových projektoch na dobu 35 rokov by mohli prekaziť pravidlá EÚ o poskytovaní štátnej pomoci.

V krajinách Európskej únie dnes funguje 132 jadrových reaktorov, čo predstavuje približne 30 % globálnej kapacity atómových elektrární. V rámci EÚ z nich pochádza asi 27 % elektriny, na Slovensku približne 55 %. Priemerný vek blokov, ktoré sú v Únii v prevádzke, je 28 rokov, vo výstavbe sú 4 reaktory.

Všetky aktuálne projekty prekročili svoj rozpočet i harmonogram V prípade elektrárne Flamanville 3 vo Francúzsku sa náklady navýšili z 2,3 miliardy eur na aktuálny odhad vo výške 8,5 miliardy eur. Pôvodný rozpočet výstavby 3. bloku fínskej elektrárne Olkiluoto vo výške 2,5 miliardy sa navýšil najmenej o ďalšie 2 miliardy. Rozpočet dostavby dvoch blokov Mochoviec sa podľa odhadov navýši približne o miliardu.

Súčasný stav, výzvy a perspektívy rozvoja jadrovej energie v Európe boli jednou z hlavných tém nedávnej Stredoeurópskej energetickej konferencie (CEEC 2013). Prítomní odborníci z verejných inštitúcií i sektora jadrovej energie sa zhodli na tom, že primárnou výzvou pre nové projekty je zaistiť výstavbu načas a v dohodnutom rozpočte.

„Skutočná výzva pri jadre je na strane ponuky, u tých, ktorí stavajú atómové elektrárne,“ podčiarkol Václav Bartuška, zvláštny veľvyslanec Českej republiky pre energetickú bezpečnosť. „Jadro bude v Európe aj USA mŕtve, ak projekty nedokážu priniesť výsledky načas a v stanovenom rozpočte.“

Predlžovanie prevádzky

Ronald Blaško, riaditeľ risk manažmentu v spoločnosti Slovenské elektrárne, vo svojom vystúpení poukázal na to, že v rámci energetickej mapy EÚ do roku 2050 sa počíta približne s rovnakou kapacitou výroby elektriny z jadra ako dnes, čo by vzhľadom na vek súčasných reaktorov znamenalo výstavbu približne 100 nových reaktorov do polovice storočia.

Za efektívny spôsob ako vyplniť vzniknutú medzeru, pokiaľ ide o túto nízkoemisnú technológiu výroby elektriny, považuje programy dlhodobej prevádzky (LTO).

„Investície do dlhodobej prevádzky elektrárne majú význam z ekonomického pohľadu za podmienky, že predĺženie životnosti je v rozmedzí 10 až 20 rokov. Predĺženie prevádzky pri najvyššom stupni modernizácie a dodržiavaní najvyšších bezpečnostných štandardov vyžaduje oveľa nižšie kapitálové investície než výstavba novej elektrárne,“ uviedol.

Očakáva preto veľkú vlnu investícií do programov LTO v období 2015 – 2050 a vlnu novej výstavby v rokoch 2030 – 2050.

Nové elektrárne  – len so štátnou podporou?

V súvislosti s projektmi novej výstavby atómových blokov Ronald Blaško pripomenul, že dosiaľ sa takmer všetky atómové elektrárne postavili s určitou formou štátnej podpory. To platí aj pre prebiehajúcu rozsiahlu výstavbu jadrových elektrární v Číne, kde štátne banky poskytujú významné garancie.

V Európe ale dochádza k úprave modelov financovania nových blokov. Dostavba dvoch blokov elektrárne Mochovce sa financuje čisto zo zdrojov spoločnosti Slovenské elektrárne.

V prípade elektrárne Olkiluoto, ktorá sa stavia vo Fínsku, sa firma TVO rozhodla využiť model kooperatívnej štruktúry (princíp Mankala), kedy sú budúci odberatelia elektriny zároveň akcionármi, a teda do projektu sú zapojení finančne aj pokiaľ ide o zdieľanie rizík. Vyrobená elektrina má zásobovať predovšetkým energeticky náročné aktivity akcionárov.

Treťou formou, ktorú v EÚ razí predovšetkým Veľká Británia, ale zvažuje sa aj v prípade výstavby nových blokov Temelínu v Českej republike a nového jadrového zdroja v Bohuniciach, sú takzvané zmluvy na cenový rozdiel (contracts for difference, CfD). Ako sa však ukazuje, garancie ceny pri jednotlivých projektoch nestačia a potenciálni investori sa združujú v nových formách partnerstiev a konzorciách.

Haye: Poskytujeme investičnú istotu a stabilitu

Mechanizmus financovania výstavby nových atómových elektrární v Británii na konferencii predstavil Hergen Haye z ministerstva pre energetiku a klimatickú zmenu.

„Intervenujeme na trhu, aby sme vyslali signál istoty a stability,“ zdôraznil Haye. S investormi vláda rokuje o poskytnutí dohodnutej ceny elektriny, tzv. strike price.

Pre obnoviteľné zdroje sa má stanoviť na obdobie 15 rokov, pre jadrovú energiu na 35 rokov. Ak sa cena na trhu dostane nad stanovenú cenu, výrobcovi sa rozdiel doplatí. Ak bude cena na trhu vyššia, výrobca bude musieť rozdiel vrátiť firme alebo organizácii, s ktorou má kontrakt.

 

Podľa dohody medzi vládou a francúzskou firmou EDF sa má pre elektráreň Hinkley Point C uplatňovať dohodnutá cena na úrovni Ł89,50/MWh (asi €108/MWh), plne zohľadňujúc index spotrebiteľských cien. To by bolo v prípade, že sa EDF rozhodne postaviť 4 reaktory v dvoch lokalitách, teda okrem HInkley Point C aj elektráreň Sizewell C. Ak nepadne konečné investičné rozhodnutie o druhej lokalite, strike price pre projekt Hinkley Point C má byť o 3 libry vyššia.

Haye tiež poukázal na ustanovenia dohody, podľa ktorých ak developer dosiahne úspory počas konštrukcie alebo prostredníctvom refinancovania či predaja equity, dohodnutá cena elektriny sa zredukuje o 50 % a vráti odberateľom. Okrem toho má po 15 a 25 rokoch dôjsť k revízii dohody, kedy sa opätovne prehodnotia prevádzkové náklady a v prípade potreby sa strike price zníži.

Poukázal na to, že mechanizmus tiež firmám prináša istú formu politickej istoty vďaka ustanoveniam týkajúcim sa politického a legislatívneho smerovania. „Po rozhodnutí Nemecka uzavrieť svoje atómové elektrárne a Španielov retroaktívne znížiť niektoré výkupné ceny pre obnoviteľné zdroje, existuje na trhu veľa nervozity, takže bez určitej izolácie voči politickému riziku, nikto nepostaví niečo tak masívne ako je atómová elektráreň.“

Vyšetrovanie EK o poskytnutí štátnej pomoci

Európska komisia v súčasnosti posudzuje, či britský prístup predstavuje formu štátnej pomoci.

Komisár pre hospodársku súťaž Joaquin Almunia v pondelok na konferencii v Bruseli potvrdil, že EK dostala z Londýna notifikáciu, ktorú analyzuje. „Pravdepodobne spustíme formálne vyšetrovanie, pretože veľa ľudí sa pýta na to isté,“ reagoval na otázku, či garancia ceny na dobu 35 rokov nie je podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoc príliš dlho.

Briti ale túto formu nepovažujú za štátnu pomoc. Hergen Haye uviedol, že v prípade, ak by Komisia zhodnotila, že ide o štátnu pomoc, Británia si je istá, že ju presvedčí, prečo by ju mala povoliť, nakoľko mechanizmus CfD „poskytuje právnu istotu a urovnáva súčasné skreslenia na trhu“.

„Potrebujeme schválenie EÚ o štátnej pomoci pre celý mechanizmus zmluvy na cenové rozdiely, nielen pre Hinkley. Veríme, že naše argumenty sú robustné a je to v prospech všeobecného hospodárskeho záujmu Spojeného kráľovstva,“ uviedol.

„Každému členskému štátu by sme mali dovoliť, aby sa s uhlíkovou výzvou vysporiadal vlastným, najlepším možným spôsobom, či už prostredníctvom obnoviteľných zdrojov, jadra, zachytávania a skladovania uhlíka alebo zníženia dopytu po energii. Bude to prebiehať odlišne v Poľsku, Dánsku, Anglicku. Potrebujeme flexibilitu, pretože v konečnom dôsledku musíme znížiť náklady,“ dodal Haye.

Fotografie: CEEC, 2013

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA