Priemysel prezentuje uhlie ako „nové“ a s „menšími emisiami“

Európski environmentalisti sa búria a plánujú ofenzívu na zastavenie investícií do fosílnych palív.

V Paríži sa schyľuje k ďalším vyjednávaniam o ambicióznej klimatickej dohode, ktorá má priniesť radikálne okresanie svetových emisií skleníkových plynov. Uhoľný priemysel, ktorý generuje až 39 percent svetovej elektrickej energie, ale mnohí ho považujú za jedného z najväčších prispievateľov k otepľovaniu planéty, sa nevzdáva.

Austrálska ťažobná spoločnosť Mineral Council of Australia spustila reklamnú kampaň s názvom „Malá čierna skala,“ v ktorej vysvetľuje aké „nekonečné možnosti“ uhlie prináša. V reklame zároveň tvrdí, že uhlie „teraz môže znížiť svoje emisie až o 40 percent,“ pričom „vytvorí svetlo a pracovné pozície“.

Mineral Council tvrdí, že touto kampaňou chce prispieť k „informatívnej a racionálnej diskusii“ o osude uhlia. Environmentálne skupiny však považujú reklamu za „zúfalý pokus“ posilniť pozíciu uhoľného priemyslu na svetovom trhu s energiami.

„Máme tu rozhovory o zmene klímy v Paríži, ktoré budú mať vplyv na dianie na celom svete. Odklon spoločnosti a vlád od uhlia je pre uhoľný priemysel desivý,“ povedal pre britský denník the Guardian aktivista z organizácie 350.org, Blair Palese.

Kampaň sa odvoláva najmä na technológiu na zachytávanie a skladovanie uhlíka (carbon capture and storage – CCS), ktorá sa inštaluje na uhoľné elektrárne a robí ich tak „čistejšími“.

Avšak na svete je momentálne v prevádzke iba 1 takáto uhoľná elektráreň a to v Kanade. Ostatné sú ešte len vo fáze plánovania. Navyše, ako upozornila Medzinárodná energetická agentúra, rozvoj CCS technológií je pomalý kvôli vysokým finančným nákladom a nedostatku politickej vôle.

Dva fungujúce CCS projekty operujú aj v rámci Európy. Obidva zachytávajú emisie CO2 z nórskych prevádzkach na spracovanie zemného plynu. Ďalších 9 CCS projektov sa ešte len pripravuje. Podľa údajov IEA z roku 2014 by CCS projekty mohli do roku 2050 ušetriť až 13 percent všetkých emisií CO2 v porovnaní so scenárom tzv. „nič nerobenia“.

Zlé obdobie pre uhlie?

Minulý týždeň sa v Paríži stretli aj zástupcovia európskych Zelených, ktorí označili ropný, plynárenský a uhoľný priemysel za „najmocnejší na svete“ a vyzvali veľké investičné fondy, aby stiahli svoje aktíva z projektov podporujúcich ťažbu a využívanie fosílnych palív.

Túto výzvu pred troma rokmi spustil americký ochranár a aktivista Bill McKibben. Organizácia 350.org sa snaží presvedčiť univerzity, náboženské inštitúcie, mestá a penzijné fondy, aby prestali financovať uhoľné bane, či ťažbu ropy, práve kvôli ich vplyvu na klímu a životné prostredie.

McKibben tvrdí, že až vďaka kampani fondy stiahli z fosílnych projektov približne bilión dolárov. Medzi najvýznamnejšie úspechy organizácie patrí Nórsky penzijný fond, ktorý sa pred niekoľkými mesiacmi zaviazal zastaviť podporu pre uhoľné a ropné spoločnosti a investovať na oplátku do rozvoja čistej energie.

>> Čítajte: Nórske fondy budú ešte environmentálnejšie

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA