Prijímaný aj odmietaný 30% cieľ v oblasti úspor energie

Európska komisia navrhla zníženie spotreby energie bloku o 30% do roku 2030. Cieľ na úrovni 30% má svojich zástancov aj odporcov. O tom, či bude nakoniec schválený rozhodnú na nadchádzajúcom summite v októbri hlavy štátov EÚ.

Európska exekutíva zvažuje nové ciele, ktoré napomôžu Únii znížiť objem vypúšťaných skleníkových plynov, naštartujú využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Nové ciele nahradia existujúce ciele EÚ do roku 2020.

"Som rád, že Komisia sa jednomyseľne zhodla na návrhu cieľa v oblasti energetickej efektívnosti na úrovni 30%," povedal Günther Oettinger, komisár EÚ zodpovedný za energetickú politiku.

Podľa Komisie je cieľ „dosiahnuteľný a pritom ambiciózny, vytvára správnu rovnováhu medzi prínosmi a nákladmi.“

Počas posledných dní, rovnako tak občianska spoločnosť, ako aj poslanci EÚ zdôrazňujú, že vyššia energetická efektívnosť zníži závislosť Európy na ruskom plyne.

Podľa nemeckého komisára Oettingera však "cieľ nemožno merať len pri jednom konkrétnom fosílnom palive. To, či k redukcii (vo využívaní energie) dôjde v odvetví zemného plynu, ropnom odvetví alebo sektore s uhlím, závisí od energetickej politiky, od politiky v oblasti obchodovania s emisiami a od národných politík.“

Tlak členských štátov

V posledných týždňoch poklesli u Európskej komisie ambície v oblasti energetickej efektívnosti. Správa Komisie, do ktorej v júni EurActiv nahliadol, počítala s cieľom na úrovni 40%.

V reakcii na otázku, prečo Komisia nezvolila ambicióznejší cieľ, Oettinger poukázal na to, že zvýšenie energetickej efektívnosti si vyžaduje rekonštrukcie budov a domov, rovnako ako aj investície do inovácií.

„Cieľ na úrovni 30% má slušnú šancu získať v Európskej rade podporu," naznačil Oettinger. Vyšší cieľ by bol podľa neho pravdepodobne odmietnutý.

Nový cieľ podporili ako kompromisné riešenie, ešte pred oznámením Európskej komisie, francúzsky minister energetiky aj Nemecko.

„Problematiku energetickej efektívnosti sme intenzívnejšie rozoberali s členskými štátmi aj s Európskym parlamentom," uviedol Oettinger." Číslo (30%) prinesieme na pôdu Európskej rady a budeme žiadať spätnú väzbu: Je to niečo, čo môžete politicky podporiť a ste ochotní urobiť to záväzným."

V októbri pristane návrh Komisie na stole národných vlád v rámci Rady. Očakáva sa, že členské krajiny navrhovaný cieľ príjmu. Ďalšou kľúčovou otázkou je, či cieľ bude aj záväzný.

V odpovedi na oznámenie Komisie, označili organizácie občianskej spoločnosti aj zástupcovia podnikateľskej sféry rozhodnutie Komisie uspokojiť sa s 30% cieľom za "absolútne nezodpovedné", dokonca ako "recept na zlyhanie".

Poslanci zo všetkých hlavných frakcií v Európe, tiež jasne zdôraznili, že Európsky parlament podporil 40% cieľ zo začiatku roka.

Ciele pre rok 2020 neboli dosiahnuté

Únia v stredu oficiálne priznala, že sa jej nepodarí dosiahnuť svoje ciele v oblasti úspory energie a zvyšovania energetickej efektívnosti.

"Vzhľadom k výstupom našej analýzy môžeme povedať, že dosiahneme 18% až 19% energetickej efektívnosti," uviedol pred novinármi Oettinger.

Podľa Komisie rozhodnú o výsledkoch pre rok 2020 členské krajiny: "Ak by členské štáty boli pripravené na plné implementovanie právne záväzných opatrení, potom by sme 20% cieľ dosiahli," dodal Oettinger.

Pozície

– Európsky parlament –

Belgická europoslankyňa Kathleen Van Brempt, podpredsedníčka S&D, zodpovedná za udržateľný rozvoj, opísala cieľ ako "premárnenú príležitosť" a vyjadrila poľutovanie nad nedostatkom ambícií zo strany Európskej komisie. „Komisia ignorovala vlastný model, ktorý ukázal, že 40% cieľ by sa pretavil do 4% ročného rastu ekonomiky, zamestnanosť by sa ročne navýšila o 3,15% a na dovoze fosílnych palív by sa ušetrilo ročne až 500 miliárd eur," povedala.

Švédsky poslanec Európskeho parlamentu Frederick Federley, ALDE , člen výboru pre priemysel, výskum a energetiku, uviedol: „Očakávam, že Európsky parlament sa bude naďalej zasadzovať za oveľa vyššie záväzné ciele v oblasti energetickej efektívnosti. Poslanci ALDE naďalej podporujú ambiciózne a záväzné ciele v oblasti energetickej efektívnosti, ktoré pomôžu v boji proti zmene klímy, odomknú nízkouhlíkové investície a zabezpečia nové zelené pracovné miesta."

Claude Turmes, luxemburský poslanec Európskeho parlamentu, Skupina zelených/Európska slobodná aliancia, povedal: „Dnešnému návrhu Komisie v oblasti energetickej efektívnosti chýba ambícia, nie je nákladovo efektívny a predĺži závislosť Európy na dovoze palív z Ruska a od iných nespoľahlivých vývozcov. Prichádzajúci predseda Komisie, Juncker, už naznačil výrazne vyššie ambície v oblasti energetickej efektívnosti. Dúfame, že aj vlády členských krajín EÚ sa budú snažiť o tento prístup pre rok 2030 a nebudú presadzovať svoju doterajšiu politiku. Nezáväzný cieľ 2030 v oblasti úspor energie, ktorý dnes navrhuje Komisia, je v rozpore s vlastným výskumom Komisie, na ktorom mala byť jej komunikácia založená."

– Občianska spoločnosť a obchodné organizácie –

Arianna Vitali, WWF European Policy Office, ktorá sa zaoberá problematikou úspor energie, povedala: „Prístup Komisie je recept na neúspech. Európska exekutíva opäť nedokázala navrhnúť záväzný cieľ pre rok 2030, jej málo ambiciózne odporúčania nepredstavujú žiadny posun oproti minulosti. Zdá sa, že Komisia sa rozhodla ignorovať svoje vlastné zistenia, ktoré ukazujú, že 40% cieľ v oblasti energetickej efektívnosti by v Európe zvýšil zamestnanosť a HDP. Znížil by sa aj účet za dovoz fosílnych palív a závislosť na ruskom plyne v EÚ. Teraz je rad na hlavách štátov a vlád Únie. Môžu ukázať, že oni to myslia vážne."

Markus J. Beyrer, generálny riaditeľ BusinessEurope, povedal: „Spoločnosti chcú okamžité kroky na zníženie cien za energie v EÚ, ktoré predstavujú konkurenčnú nevýhodu. Viac-cieľový prístup prinesie opäť neefektívnosť a ďalšie regulačné bremeno. "

Adrian Joyce, generálny tajomník Euroace, povedal: „Slabý cieľ pre energetickú efektívnosť je v rozpore s tým, čo požaduje trh, čo požadujú občania a členské štáty. Odchádzajúca Komisia úmyselne zatvára oči pred výhodami, ktoré by priniesol 40% cieľ v oblasti energetickej efektívnosti.“

Pieter de Pous, Európsky úrad pre životné prostredie, uviedol: „Všetko ukazuje, že záväzný 40% cieľ je pre Európu najlepší. Všetky návrhy s nižšie stanoveným cieľom sú absolútne nezodpovedné.“

Ingrid Holmes, ktorá sa v rámci organizácie E3G zaoberá oblasťou trvalo udržateľného rozvoja, povedala: „Pri 30% cieli zostane potenciál v oblasti nákladovo efektívnych úspor energie nevyužitý. V čase rastúcich cien energií a obáv o závislosť na ruskom plyne, to nedáva vôbec zmysel. Dúfajme, že prichádzajúci predseda Komisie a príslušní komisári sa čoskoro o tento neporiadok postarajú."

Poradca Greenpeace pre politiky EÚ, Frederic Thoma, označil plán za "zbabelý“. Ambiciózny cieľ pre energetickú efektívnosť by podľa neho drasticky znížil potrebu dovozu fosílnych palív z Ruska a iných krajín, čo by pomohlo Európe postaviť sa do budúcnosti podobnému šikanovaniu, aké zažíva v súčasnosti zo strany Putina. Vlastný výskum Komisie ukazuje, že zvýšenie energetickej efektívnosti by mohlo vytvoriť tri a pol milióna pracovných miest a zároveň pomôcť v boji proti klimatickým zmenám. Vedúci predstavitelia EÚ to nemôžu ignorovať. Európska energetická politika sa musí dostať späť do správnych koľají.“

Ďalšie kroky:

  • September: klimatický Summit v New Yorku s Generálnym tajomníkom OSN Pan Ki-munom
  • Október: Európska rada by mala odsúhlasiť klimatické a energetické ciele pre rok 2030
  • December: klimatický summit UNFCCC v Lime, Peru
  • December 2015: klimatický summit UNFCCC v Paríži by mal odsúhlasiť návrh právne záväznej zmluvy o klíme pre všetky štáty zeme
  • 2017: Ďalšie preskúmanie Komisiou navrhovaných opatrení v oblasti energetickej efektívnosti
  • 2020: Konečný termín pre členské krajiny EÚ aby splnili záväzné ciele znížiť emisie skleníkových plynov o 20% v porovnaní s rokom 1990 a navýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie na energetickom mixe EÚ na 20%. Naplniť nezáväzný cieľ zvýšenia energetickej účinnosti o 20% v porovnaní s rokom 2005

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA