“Reciprocita” obchodovania s ruskými energiami

Včera (16.10.) bol v Bruseli oznámený vznik expertnej skupiny EÚ-Rusko, ktorá bude diskutovať o „recipročnej klauzule.“ Tú navrhla Komisia ako súčasť balíčkov energetickej liberalizácie. Opatrenie, ktoré si vyslúžilo pomenovanie „klauzula Gazprom,“ znepokojilo najmä ruskú stranu. Ak by došlo k jeho uplatňovaniu, znamenalo by to, že spoločnosti tretích krajín by nemohli nadobudnúť vlastnícky podiel v európskych energetických firmách bez toho, aby dané tretie krajiny rovnako neotvorili svoj trh pre vstup európskych energetických investorov do vlastných monopolov.

Pozadie

Energetický dialóg EÚ – Rusko bol odštartovaný v roku 2000 s cieľom formalizovať vzájomné energetické vzťahy: obe strany sú si vzájomne najdôležitejšími energetickými partnermi a Únia je z 25% závislá na dodávkach ruského zemného plynu a ropy.

Na druhej strane však boli vzťahy medzi oboma partnermi poznačené viacerými ťažkosťami. Kritika prišla najmä z radov európskych firiem, ktoré by chceli získať vlastnícky podiel v ruských energetických spoločnostiach. Avšak napriek striktným opatreniam zo strany Ruska im nie je umožnené v tejto krajine investovať (EurActiv 06/02/07).

Všetky tieto sťažnosti európskych spoločností vyústili do formulovania „recipročnej klauzuly.“ Vo svojich nedávnych návrhoch energetickej liberalizácie ju predstavila Európska komisia. Jej cieľom je v prvom rade ochraňovať európsku energetickú infraštruktúru. Bruselskí euroúradníci označili v duchu žargónu mechanizmus za „klauzulu Gazprom.“ Okrem iného zaviaže energetické spoločnosti k rozdeleniu divízii produkcie energetických surovín od divízie ich transportu. Bez tohto predpokladu nemôžu žiadne spoločnosti tretích krajín vstúpiť do európskych energetických firiem (EurActiv 20/09/07).

Otázky

Komisár pre energetiku, Andris Piebalgs, sa 16. októbra 2007 stretol v Bruseli s ruským ministrom energetiky, Viktorom Krištenkom, aby spoločne diskutovali o napätých vzťahoch medzi oboma energetickými blokmi. Stretnutie sa uskutočnilo pred nadchádzajúcim summitom EÚ – Rusko, ktorý je naplánovaný na 23. októbra 2007. Zdá sa, že to bude práve energetika, ktorá bude dominovať agende stretnutia.

„Recipročná klauzula“ pre energetické investície

Počas stretnutia ministra a komisára bola ustanovená špeciálna expertná skupina pozostávajúca zo zástupcov EÚ a Ruska. Má sa zaoberať predovšetkým už spomenutou klauzulou, ktorá bola predstavená Komisiou 19. septembra 2007 v rámci širšieho liberalizačného energetického balíka.

Na spoločnej tlačovej konferencii v Bruseli označil Piebalgs rozhovory za „priame a úspešné.“ Krištenko na druhej strane znovu zopakoval postoj Moskvy, ktorá má záujem na celkovej bezpečnosti dodávok zemného plynu do krajín EÚ.

Minister Krištenko povedal, že jeho vláda bude očakávať na výsledok diskusií pred tým, ako prijme oficiálne stanovisko k novému návrhu liberalizácie energetiky v EÚ. Dodal, že Moskva má „skutočný záujem“ byť súčasťou diskusií a „obohatením“ rozhovorov.

Rusko už prešlo procesom rozdeľovania aktivít spoločností v oblasti elektrickej energetiky. Na druhej strane však najmä oblasť plynárenstva (reprezentovaná ruským monopolom Gazprom) aj naďalej zostáva úzkym spôsobom naviazaná na štát.

Aj napriek tomu, že ruská vláda zatiaľ nevyjadrila svoj oficiálny postoj, minister Krištenko vyjadril svoj „osobný názor ako inžinier“ a hovoril o „niekoľkých obavách“ z toho, ak by  rozdeľovanie aktivít firiem v sektore plynárenstva malo prebiehať obdobne ako v prípade elektrickej energetiky. Tieto dva sektory fungujú odlišným spôsobom a teda, ako povedal, sú aj riadené inými trhovými mechanizmami. Rovnako sa v tomto smere odlišujú aj charakterom investičných rozhodnutí, vrátane uzatvárania kontraktov dlhodobého charakteru.

Nový systém „včasného varovania“?

Na otázku z radov novinárov minister vo svojej odpovedi poukázal na možné vytvorenie systému včasného varovania medzi EÚ a Ruskom, založeného na dvoch fázach.

Prvá z fáz by mala fungovať ako mechanizmus výmeny informácií o novej legislatíve a dlhodobých príležitostí a rizík. Pre ilustráciu: táto fáza by mala predísť podobnej situácii ako tej zo septembra tohto roku, kedy Moskva neskrývala svoje veľké prekvapenie z Komisiou publikovaného návrhu „recipročnej klauzuly.“

Druhá fáza by mala byť koncipovaná ako mechanizmus zdieľania informácií s dlhodobou relevanciou. Minister povedal, že by malo ísť o „podstatné otázky, ktoré by mohli podnietiť vznik ťažkostí.“ Príkladom môžu byť obavy, ktoré sa objavili v Európe v januári 2006 počas rusko-ukrajinského sporu o náhlom, i keď krátkom prerušení dodávok zemného plynu pre Ukrajinu (a toho dôsledkom aj pre krajiny EÚ).

Krištenko na otázku, či je opäť možné, že sa objaví scenár krátenia dodávok zemného plynu pre niektoré krajiny počas tejto zimy, povedal, že „nie sú predpokladané žiadne prekážky.“ Zároveň však dodal (zrejme v kontexte s Ukrajinou), že nie je možné „vylúčenie periodických rizík, ktoré môžu vzísť, pokiaľ ide o tranzitné krajiny.“

Nasledujúce kroky

  • 26. október 2007: Uskutoční sa summit EÚ – Rusko, na ktorom sa bude diskutovať predovšetkým o energetických otázkach.

REKLAMA

REKLAMA