Reforma emisných kvót prešla v Rade cez odpor deviatich štátov

Slovensko chcelo čo najrýchlejšiu revíziu ETS, oceliari zostali nespokojní.

Maltské predsedníctvo dokončilo to, čo už slovenské nestihlo.

V posledný februárový deň vo večerných hodinách prijala Rada EÚ pozíciu k reforme Systému EÚ pre obchodovanie s emisiami (ETS). O konečnej podobe legislatívy sa rozhodne v trialógu Rady, Európskeho parlamentu a Európskej komisie.

Proti maltskému návrhu však v utorok hlasovalo až deväť štátov. Devätnásť bolo za.

Reforma pre roky 2021 – 2030

ETS pokrýva emisie z 11-tisíc prevádzok v energetike a priemysle. Do roku 2030 má prispieť k 43-percentnému zníženiu emisií EÚ oproti roku 2005.

V súčasnosti sú ceny povoleniek príliš nízke. V dôsledku nedávnej ekonomickej krízy je ich totiž na trhu prebytok. Zvýšenia ceny sa však obáva európsky priemysel, pretože zvyšuje jeho náklady a znižuje konkurencieschopnosť. Oceliari ako aj ďalšie odvetvia preto bojujú za kompenzačné opatrenia.

Reforma, ktorú navrhla Európska komisia, sa má prejaviť v rokoch 2021 – 2030. Keď sa na nej európski legislatívci na nej dohodnú, Komisia musí ešte nastaviť technické aspekty.

Poliaci sa cítia podvedení

Reakcie jednotlivých štátov naznačujú, že diskusia o ETS bola vášnivá. Poľsko sa cítilo „podvedené,“ uvádza portál EurActiv.com.

Česko bolo podľa portálu EurActiv.cz jedným zo strojcov kompromisu. K nemu sa pripojili aj západoeurópske krajiny vrátane Francúzska a Nemecka.

To presadzovalo flexibilitu pri množstve povoleniek určených na aukciu preto, aby ochránilo priemysel.

Slovensko vidí ambiciózny kompromis

Podľa Slovenska ide o „ambiciózny kompromis“, ktorý povedie k zvýšeniu cien povoleniek.

„Zároveň je dostatočne vyvážený aj smerom k podnikateľskému prostrediu, keďže bude stále pokračovať bezodplatné prideľovanie emisných kvót pre energeticky náročné priemyselné podniky a firmy budú mať prístup k viacerým kompenzačným mechanizmom,“ napísalo ministerstvo životného prostredia v tlačovej správe.

Envirorezort ešte pred rokovaním avizoval, že chce dohodu dosiahnuť čo najskôr.

Oceliarom chýba ochrana

Dotknutý priemysel je však s výsledkom nespokojný.

„Nerobí dosť pre ochranu medzinárodnej konkurencieschopnosti európskeho oceliarskeho priemyslu alebo v predchádzaní úniku uhlíka,“ varuje v tlačovej Európske oceliarske združenie (Eurofer), ktorého členom je aj U. S. Steel Košice.

Únik uhlíka označuje presun výroby s vysokou uhlíkovou stopou vrátane oceliarstva do iných častí sveta.

Eurofer sa sťažuje

Rada schválila text, podľa ktorého sa podiel povoleniek v aukcii môže znížiť o dve percentá. Parlament vo februári odhlasoval vyššiu redukciu – päť percent.

Podľa Rady by sa teda malo obchodovať viac povoleniek ako podľa europarlamentu. Z pohľadu ochrany klímy je parlamentná verzia ambicióznejšia.

Eurofer sa však sťažuje, že parlamentný text bral väčší ohľad na konkurencieschopnosť priemyslu. Pripomína, že Rada napríklad nezvážila uplatnenie medziodvetvového korekčného faktora, ktorý by znížil množstvo bezodplatne pridelených povoleniek pre niektoré sektory. Vyňal by však oceliarsky a tým by ho zvýhodnil.

Výsledok vzíde z trialógu

Text odhlasovaný v Rade nebol zverejnený. Podľa agentúry Reuters však počíta s ročným 2,2-percentným znížením množstva povoleniek v systéme, na čom sa zhodne s Parlamentom.

Členské štáty sa tiež vyslovili za každoročné trvalé odobratie 650 miliónov tých povoleniek, ktoré sú v systéme tri roky. Toto opatrenie sa však uplatní až po roku 2024.

Ide o dvojnásobne pomalšie tempo oproti tomu, ktoré navrhol europarlament. Ten chce povolenky sťahovať z trhu už od roku 2021. Kompromis budú obe inštitúcie hľadať v trialógu.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA