Riasy: biopalivo budúcnosti?

Rastúca skepsa voči „klasickým“ biopalivám a zdražovanie ropy obracajú pozornosť vedcov i energetických firiem na nové možnosti. Sľubne vyzerá využitie rias.

Riasy fungujú veľmi účinné biologické továrne – fotosyntézou premieňajú CO2 a slnečné svetlo na energiu tak účinne, že dokážu niekoľko krát za deň zdvojnásobiť svoju váhu. Už niekoľko desaťročí sa o nich uvažuje ako o zaujímavom zdroji pre výrobu palív. Pri rastúcich cenách ropy a zemného plynu, a skepse ohľadom negatívnych efektov biopalív vyrábaných z potravinárskych plodín, ich atraktívnosť rastie.

Riasi majú viacero výhod. Môžu rásť v sladkej i slanej, a dokonca aj kontaminovanej vode. Možno ich tak pestovať v mori, ale aj v umelých nádržiach na pôde, ktorá by inak nebola využitá. Niektoré druhy rias produkujú na rovnakú plochu až pätnásť krát viac olejov, než napríklad kukurica. Výskumný tím na University of Virginia chce teraz zistiť, či nedokážu zároveň pomôcť s inými problémami – emisiami skleníkových plynov a čistením odpadu.

Tím vychádza z hypotézy, že ak dostanú riasy väčší prísun CO2 a organického materiálu, napríklad odpadu, budú rásť ešte rýchlejšie a bude sa z nich dať získať olej až v množstve 40% z ich váhy (v súčasnosti sú pri „normálne“ pestovaných riasach výnosy omnoho nižšie, asi 1%). Ak sa hypotéza potvrdí, mohla by byť základom pre vytváranie „tovární na biopalivá“ z rias, ktoré by zároveň pomáhali znižovať koncentráciu skleníkových plynov v atmosfére a zbavovať sa odpadov. Tím bude skúmať aj ekonomické a ekologické výhody produkcie biopalív z rias v porovnaní so sójou.

Výskum využitia rias na výrobu biopalív prebieha v Spojených štátoch už od 50. rokov, s prudkým nárastom v záujmu v 70. rokoch v súvislosti s ropnou krízou. V polovici 90. rokov však americké ministerstvo energetiky prestalo výskum podporovať a preorientovalo sa na bioetanol. Dnes sú do neho zapojené aj veľké energetické firmy ako Shell či Chevron. Britsko-holandský Shell financuje projekt skúšobnej výroby na Havaji.

V Európe sa pozornosť upiera skôr na druhú generáciu biopalív vyrábaných z drevnatých častí rastlín, prípadne odpadu.

REKLAMA

REKLAMA