Ropa, klimatické zmeny – IEA varuje pred problémami

Tohoročný Svetový energetický výhľad, vydávaný IEA, je netradične alarmujúci: ľudstvo by malo čo najrýchlejšie prejsť od ropy k udržateľnejším energetickým systémom, inak nám hrozí klimatická katastrofa.

sudy ropy
Zdroj: Sergio Russo, www.creativecommons.org

„Súčasné globálne vzorce dodávok a spotreby energií sú zásadne neudržateľné – environmentálne, ekonomicky a sociálne“, píše sa v správe o stave svetovej energetiky, pravidelne vydávanej Medzinárodnou energetickou agentúrou (IEA). Zverejnená bola 12. novembra 2008.

Na rozdiel od minulého roka, správa bola vydaná na pozadí klesajúcich cien ropy. Obava investorov zo zníženia dopytu, kvôli ekonomickej kríze, zrazila jej cenu na najnižšiu úroveň od januára 2007. V stredu sa ľahká ropa predávala na svetových trhoch za 56 dolárov za barel – ešte v júli to bolo 147 dolárov.

No analýza IEA z toho nevyvádza žiadne optimistické závery. Finančná kríza a obavy, že klimatické zmeny postupujú rýchlejšie, než sme si mysleli, viedli autorov správy k výzve na „globálnu energetickú revolúciu“.

Ropa je problém

Text obsahuje „bezprecedentnú analýzu, nálezisko po nálezisku“ údajov o vývoji ťažby na 800 hlavných ropných poliach. „Ak by aj ostal dopyt po rope do roku 2030 stabilný, bude do 2030 potrebné vybudovať (ťažobné) kapacity 45 mb/d – čo je asi štyri krát viac ako súčasná kapacita Saudskej Arábie – aby sme iba nahradili klesajúci výnos z existujúcich ropných polí“, píše vo vyhlásení výkonný riaditeľ IEA Nobuo Tanaka.

IEA tiež upozorňuje, že bez ohľadu na to, koľko ropy ešte na planéte ostáva, v globálnom energetickom systéme prebiehajú štrukturálne zmeny, nakoľko stále väčšiu časť ropného bohatstva kontrolujú krajiny, ktoré nie sú členom OECD. Ropné spoločnosti tvrdia, že to obmedzuje ich prístup k poliam a súčasne schopnosť správať sa čisto podľa trhových princípov. Vlády ropných krajín majú tiež málo dôvodov zverejňovať skutočný stav zásob suroviny.

Podľa IEA čelia ropné spoločnosti „stále užším možnostiam zvýšiť rezervy a produkciu“, no namiesto toho sa venuje priveľa pozornosti stránke dopytu. „Miera poklesu je v skutočnosti omnoho dôležitejším determinantom investičných potrieb“, povedal Tanaka.

BP: “Žiadne obmedzenia zdrojov”

Hlavný ekonóm BP Christoph Rühl však pre EurActiv vyhlásil, že „nemá dôvod akceptovať tvrdenia (o míňajúcej sa rope) na teoretickom, vedeckom či ideologickom základe“. Dodal, že „v súčasnosti, pokiaľ ide o ropu, neexistujú žiadne obmedzenia zdrojov“.

Priznal však, že rastúci dopyt v rozvojových krajinách a obmedzenia zvyšovania ponuky vytvárajú na energetickom trhu nerovnováhu a budú dlhodobo zvyšovať ceny suroviny.

Zelený Bretton Woods

OECD, pri ktorej IEA funguje, medzičasom oznámila „dvojpilierovú štruktúru“ riešenia finančnej krízy. Politici by podľa organizácie nemali strácať zo zreteľa problém klimatických zmien a mali by sa snažiť udržať otvorené globálne obchodné a investičné toky, aby mohol pokračovať rozvoj čistých technológií.

Medzinárodné úverové a investičné toky sa však v niektorých sektoroch dostali prakticky na bod mrazu. Vyvoláva to obavy, že sa tým skomplikujú snahy o štrukturálne zmeny v hospodárstve smerom k „zelenším“ budovám, menej znečisťujúcim dopravným a energetickým systémom, a to najmä v ekonomikách vysoko závislých na fosílnych palivách.

Základy globálneho finančného systému sa dostanú pod lupu 15. novembra, na stretnutí dvadsiatky najdôležitejších svetových lídrov vo Washingtone. Nie je jasné, ktoré z navrhovaných reforiem sa presadia, ako dlho bude trvať ich implementácia a nakoľko dokážu pomôcť stabilizovať hospodársky rast.

Krajiny EÚ budú na stretnutí žiadať väčšiu transparentnosť a prísnejšie regulácie finančného sektora, a zjednotenie účtovných štandardov. Spoločný európsky pozičný dokument, dohodnutý na mimoriadnom stretnutí v Paríži, sa nezaoberá rozvojom čistých technológií. Klimatické zmeny však radí medzi dôležité „výzvy“, spolu s potravinovou bezpečnosťou a bojom proti chudobe.

REKLAMA

REKLAMA